Asi som vážne sprostá, keď som po tom, čo sa stalo verila že to bude dobré. Fakt som ti verila a vlastne verím aj teraz aj keď ani neviem prečo.
Stále mi to máta v hlave.
... Ako si mohol?Prečo si mi to urobil?..
Netuším, teda, možno tuším..viem že nie som dokonalá, ale to predsa nie je nik. Každý ma svoje chyby, ja som tie tvoje brala, prekusla som aj tú poslednú, najväčšiu..A čo z toho? Aj tak už asi nič...
Je to všetko preč, ďaleko..Možno už navždy, a možno s to vráti.Verím že áno.Teda snažím sa v to veriť, snažím sa nepochybovať, ale to sa vážne nedá.Nemôžem sa na to len tak vykašľať, preboha! Veď to bol kus môjho života, všetky tie zážitky, radosti ale aj starosti, ale to všetko do toho patrilo. To je ako šetko?Už mám len spomínať?!Ja nechcem!..Ale je to prd platné...
No ja budem veriť, že šetko sa zas vyrieši.Budem sa snažiť to zvládať, lebo momentálne to nezvládam vôbec, ani fyzicky a ani psychycky, no musím sa pozbierať, otriasť sa zdvihnúť hlavu a kráčať ďalej.
Viem že sa stávajú aj horšie veci a toto sa k nim ani zdaleka nepribližuje, ale preboha mám 15 a momentálne je toto pre mňa tá najväčsia katastrofa aká sa mi mohla stať.O pár rokov sa nad tým budem môžno smiať, že aká to bola banálnosť, ale to bude až potom, teráz je to úplne ináč.
A tak tu sedím a čumím do blba, pijem kávu a rozmýšľam čo bude ďalej...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mirusik1
31. 5.mája 2010 13:42
tak nech sa darí
Napíš svoj komentár