Niekedy chcem byt stasna ked nie som, ked je mi nanic, ako? Nasla som jeden sposob...nie je to ani tak pocit zarucenej radosti ako skor pocit lahostajnosti....nie je dolezite nic, iba ze voda tecie a obloha je modra. Mozem len tak lezat na trave, mozno mi aj budu tiect slzy ale nebudem smutna...nebudem to ja. Myslienky nebudu mat nic spolocne s "vaznymi vecami" dnesneho sveta, budu skutocne, budu lahucke a krasne, plne smiechu.
Mozem verit comu chcem, mozem lietat ak chcem a bude to pravda. Dovera/ nedovera? nic z toho ma nebude trapit. Nemusi pri mne byt nikto staci mi ze existuje nieco okolo-moj vlasny svet, vytvoreny na zaklade mojich predstav. Nie su ziadne city...nie je laska, je len tuzba, nie je smutok, su len slzy, nie je cas, su len hodiny...avsak ani jedna z tychto veci nema ziaden vyznam ako ma v realite.
Mozem...ak chcem, nie, ak nechcem.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
skakalka
13. 5.mája 2007 11:37
skvelo napisaane..
Napíš svoj komentár