"Ideme k babke ako každú sobotu. Čo si prekvapená?" spýtala sa mama.
Nemala som slov. "A..d...m...kedy?"
"Okolo tretej." mykla plecami.
"Kedy prídeme?" opýtala som sa nervózne.
"Ako vždy." povedala.
"Musím ísť?"
"Rebeca." povedala karhavým tónom. "Nehnevaj ma."
"Musím?" neustúpila som.
"Čo máš také dôležité na práci, že nemôžeš ísť s nami?" priplietol sa do mojej konverzácie s mamou otec.
"Nie! Prosím! Nemôžme byť aspoň jednu sobotu doma?" slzy som mala na krajíčku.
"Rebeca, prestaň!" skríkol oco.
"Ty sa do toho nepleť!" zazrela som naňho.
"Bec, ako sa to správaš? Takto sa rozpráva s otcom?" napomenula ma mama.
Prevrátila som oči.
"Negúľaj očami, moja drahá!"
Len som si povzdychla a uškrnula sa. Niečo ma napadlo. Možno to vyjde, možno nie.
Oco buchol rukou po stole. "Dosť! Vypadni! Padaj do izby!" chytil ma za zápästie a vliekol ma k schodom. Už - už som čakala, že mi jednu vylepí.
"Takto sa správa k deťom?" vykrútila som si ruku z jeho pevného zovretia a utekala po schodoch hore.
"Choďte si samy!" zaziapala som zo schodov. Riadne som tresla dverami na izbe a zamkla sa.
Hodila som sa na posteľ a spokojne som sa usmiala. Ak môj plán vyjde, pôjdu bezo mňa a ja môžem ísť do Green Further. Ak nie, je veľa možností čo spravia. Rodičia sú vynaliezaví, a obzvlášť tí moji. Ale poznám ich slabé stránky.
Z premýšľania ma vytrhlo otcove trieskanie na dvere.
"Rebeca! Otvor!" vrieskal.
Už otváram. pomyslela som si ironicky, pregúlila očami a uškrnula sa.
"Fajn." hovoril už pokojnejšie otec. "Keď nechceš otvoriť, prosiť ťa nebudem. Len ty potom nepros mňa, že chceš ísť von." bolo počuteľné ako sa usmieval. "Mesiac."
Do frasa!zahromžila som v duchu a nechtami som zaryla do vankúša.
Po krátkej pauze pokračoval. "Keď nejdeš ty, nejdeme ani mi."
Už nemám čo stratiť. "Dobre, mne je to tak jedno. Tak nechoďte." snažila som sa aby to vyznelo tónom pokrčila som plecami.
Keď som počula, že oco už odišiel, rozplakala som sa do vankúša. Zobrala som do ruky mobil a začala písať esemesku. Prepáč. Nemôžem prísť. Mrzí ma to. Rodinné dôvody. Odpusť, prosím. písala som.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
1ivanushka1
29. 7.júla 2010 14:16
že "ty sa do toho nepleť!" jaký odjeb
Napíš svoj komentár