"Čo sa stalo?" utekala ku mne.
"Ach!" vydýchla.
Celá podlaha kuchyne bola mokrá. Slabé slovo. Topila sa.
"Paul!" zakričala na otca.
"Čo je?" povedal otrávene. "Čo sa st..." nedopovedal.
Chvíľu sme sa len dívali na potopu.
"Budeme tu ešte dlho postávať?" povedala som sarkasticky.
"Môžeš ísť zobrať handry, vedrá a svojho brata." pozrel na mňa. Prevrátila som oči.
"Robert!" zakričala som cestou po vedrá a handry. Skoro do mňa vrazil.
"Čo?" spýtal sa netrpezlivo.
"Choď do kuchyne."
Keď som sa vrátila späť, všetci už netrpezlivo dupkali nohou.
"Čo sa vlastne stalo?" opýtala som sa počas utierania podlahy.
"Možno praskla nejaká hadica." vzdychol si oco.
"Aha. Čo teraz?"
"Ako čo teraz? Asi sa to bude musieť vymeniť, nie? Alebo máš iný nápad?" pozrel na mňa.
"Nie." sklonila som hlavu.
"A je to!" vzdychol si Robert po jeden a pol hodine.
"Konečne." zašomrala som.
"Rebeca, prosím ťa, vyplákaj handry, opláchni vedrá a ulož ich na svoje miesto. Buď taká dobrá." povedala prosebným hlasom.
"Uhm, jasné." prikývla som a zobrala náčinie.
Poodpratávala som veci a pobrala som sa do izby. Prešla mi aj chuť do jedla. Ľahla som si na posteľ - to by nikto nečakal, a premýšľala som.
Kedy Laytona uvidím? Prečo sa chcem stretnúť s úplne cudzím chlapcom, ktorého nepoznám, neviem o ňom nič, len je ho meno? Prečo mi to pripadá ako by som ho poznala celú večnosť?
Je to hlúpe, nezodpovedné, nedáva to zmysel. Stále viac a viac ho chcem počuť, vidieť, cítiť. Neustále chcem počuť jeho krehký hlas, uzrieť jeho tvár. Stále viac a viac ma to k nemu ťahá.
Je možné aby som bola zamilovaná do chlapca, ktorého som v živote nevidela? Stále viac a viac si uvedomujem, že ho mám rada. Každým dňom ho ľúbim viac a viac.
Nesnívam? Toto musí byť sen! Ale prečo potom cítim bolesť, lásku, nenávisť?
Nechápem tomu. Chcem tomu chápať. Chcem vedieť prečo ho milujem.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Úvaha..
Ak by som si zistil tvoje číslo, zavolal ti a robil to ako on, zamilovala by si sa aj do mňa ?