Rukou som šmátrala po telefóne. Podla hmatu som stlačila tlačidlo, ktoré malo zvonenie zastaviť. Podarilo sa.
Prevrátila som sa na chrbát. Otvorila som oči a ponaťahovala som sa. Vstala som a pobrala som sa do kúpeľne aby som sa umyla. Nekonečne dlho som rozmýšľala, čo si oblečiem. Nakoniec som vybrala tmavšie úzke rifle, bledomodré tričko s krátkym rukávom a modrú kockavú mikinu s kapucňou. Doplnila som to bielymi kruhovými náušnicami, náhrdelníkom z drevených korálikov a strieborným náramkom, na ktorom bolo moje meno.
Zbehla som dole, do kuchyne.
"Dobré ráno." usmiala som sa.
"Dnes máš dobrú náladu." usmiala sa mama.
Mykla som plecami.
"Pôjdeš autobusom, autom alebo pešo?" povedal otec konverzačným tónom.
"Neviem. Asi... autom." sadla som si a zahryzla som do tousta.
Lilly stála pred školskou bránou a netrpezlivo ma čakala. Pribehla som k nej.
"Ahoj!" kývla som jej.
"Čau, no čo?" spýtala sa zvedavo.
"Nič." pozrela som sa do zeme.
"Ako nič?" nechápala.
"Išli sme k babke." vzdychla som si.
"Č-č-č-čo?" jachtala. "A-a-a... ?" spýtavo sa na mňa pozrela.
Vzdychla som si. "Napísala som mu, že nech sa nehnevá, že z rodinných dôvodov nemôžem."
"A?" nadvihla obočie.
"Na druhý deň mi zavolal. Nehneval sa." mykla som plecami.
"A?"
"Všetko." pozrela som sa na ňu.
"Všetko?" neveriacky sa na mňa pozrela.
"Hej. Poď." kývla som hlavou smerom ku škole.
"Baby, toto vás bude zaujímať." prisadol si na obede k nášmu stolu Darius.
Prevrátili sme oči.
"Čo?" opýtali sme sa súčasne.
Hovoril ďalej, akoby nevidel naše otrávené výrazy. "V béčke je nový chalan. Prisťahoval sa ževraj nedávno."
Spýtavo sme sa s Lilly na seba pozreli.
"A-ako sa volá?" snažila som sa pôsobiť nezaujate, ale nejak mi nešlo.
"Neviem." sklonil hlavu. "Ale viem kde sedí." potmehúdsky sa usmial.
"Kde?" vyskočila som zo stoličky.
"Bec, upokoj sa." zamrmlala Lilly. Ignorovala som ju.
"Tam." nenápadne ukázal prstom. "Vidíš? Sedí sám."
"Vidím." prikývla som. Pomaly sa mi v hlave tvoril plán a v tej iste sekunde sa mi zrútil. Chlapec sa postavil a pomaly kráčal smerom k nám. Chôdzu mal plynulú.
"Rebeca, sadni si." ťahala ma Lilly dole. Sadla som si a pokúšala som sa nedívať na toho chlapca. Márne.
Ako prechádzal okolo nášho stola, úkosom sa na mňa pozrel a nepatrne sa usmial. Sklonila som hlavu.
"Si v pohode?" zamykal mi rukou Darius.
"Hej, jasné." mykla som plecami. Hlad ma prešiel. Odniesla som tácku. Lilly šla hneď za mnou.
"Myslíš...?" zvraštila čelo.
"Neviem." vydýchla som.
Na obede som ho videla posledný raz.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tanuliiq
3. 8.augusta 2010 15:36
super ......us sa tesim na 20.kapitolu =D ..........
Napíš svoj komentár