"Ahoj." usmial sa.
"Ahoj." tiež som sa usmiala.
"O čom si sa chcela rozprávať?" opýtal sa a chytil ma za ruku. Neprotestovala som.
"Hmm... je to také bláznivé." zasmiala som sa.
"Som zvedavý." uškrnul sa.
"Sníval sa mi taký divný sen." zamrmlala som.
Čakal.
"Bola tam žena. Bessie." pozrela som sa naňho.
Vzdychol si. "Počkáš pol hodinu na vysvetlenie?"
"Zostáva mi niečo iné než čakať?" povedala som sarkasticky.
Zasmial sa.
Chvíľu sme kráčali mlčky, keď odrazu zastal.
"Poď." povedal a pokynul ma smerom k veľkému domu s obrovskou záhradou.
Spýtavo som sa naňho pozrela. Ak... ak.... nemohla som na to ani pomyslieť.
Zaklopal a hneď otvoril. Vtiahol ma dnu. Škaredo som sa naňho pozrela. Nemohol mi o tom aspoň povedať?
Zaviedol ma do miestnosti, ktorá bola pravdepodobne obývačka. Na gauči sedel muž so ženou - Marc a Nita.
"Ahojte." pozdravil ich Layton, keď sme sa k nim pomaličky približovali.
Usmiali sa na nás.
"Bec, toto je Marc a Nita, Rebeca." zoznámil nás Layton a potriasla som si s nimi rukou.
"Sme radi, že ťa spoznávame." usmiala sa Nita.
"Aj ja." trochu som sa zapýrila.
Spoza gauča sa vynorilo malé dievčatko s gaštanovými vlasmi a zelenými očami, takými istými ako má Layton, a cupkalo k nám.
"Aoj Ebeca." usmiala sa na mňa. Kvokla som si.
"Ahoj Hallie." pohladila som ju po jemných vláskoch.
Chytila ma za ruku a chvíľu si ju prezerala. Potom ma pustila a prešla k Laytonovi, ktorý ju zobral na ruky. Niečo mu zašepkala. Prikývol.
"Dobre, ideme do izby." oznámil Nite a Marcovi.
"Zatiaľ sa majte." zamával nám Marc.
Prešli sme po točených schodoch a cez chodbu sme prešli do jednej z izieb.
"Moja izba." zamrmlal Layton.
"Doee! Doe! Lay, doee!" prikazovala mu Hallie. Položil ju na posteľ a sadol si vedľa nej. Tiež som si sadla.
"Si pripravená?" opýtal sa vážne.
Prikývla som.
Zhlboka sa nadýchol.
"Bývali sme v neďalekom Kiple City. Rodičia sa vracali od babky. Mala chrípku tak jej nakúpili, navarili a podobné veci. Ako sa vracali, rozpršalo sa. Cesty boli mokré. Kamión idúci oproti rodičom vletel do protismeru." vzdychol si. "Marc a Nita si nás zobrali na starosť. Pred piatimi mesiacmi kúpili tento dom. Kým ho zariadili..chápeš."
Zamyslel sa. "To je asi všetko."
Hľadela som naňho.
"Pondelok sa mi sníval sen. S mamou. Povedala mi v ňom, že mám zavolať na jedno číslo v jej diári. Tri dni som sa odhodlával a nakoniec som zavolal. V sobotu sa mi znova sníval sen s mamou. Pýtal som sa jej, že prečo som ti mal zavolať." zmĺkol.
"Prečo?" spýtala som sa netrpezlivo.
"Ťažko sa to hovorí... mám byť s tebou? Mama si praje, aby som bol s tebou...?" mykol plecami. "Očividne vie čo robí. Aj teraz. Si pre mňa tá pravá podľa nej. Nie si zlá, nikomu neubližuješ, tak prečo by si sa mala dožiť sklamania? Zlomeného srdca?" chytil ma za ruky. "Ja ti nikdy neublížim. Sľubujem." pozrel sa mi do očí a jeho hypnotické zelené oči ma držali.
Mykla som sa. "Takže...?" nechala som otázku visieť vo vzduchu.
"Áno." prikývol. "Myslím, že už..." nedopovedal.
Prerušila som ho. "Si so mnou iba kvôli mame?"
"Nie!" prudko potriasol hlavou a zahľadel sa na zelenú stenu za mnou. "Myslel som si, že ťa nebudem.. mať rád.. ale mýlil som sa. A veľmi."
Vydýchla som si a úkosom oka som pozorovala Hallie, ktorá zaspala.
"Milujem ťa." objal ma a ja som stratila niť myšlienok.
"Aj ja teba." zavrela som oči.
Zrazu ma pobozkal a mne sa dotrhali aj tie posledné nitôčky mysle.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tanuliiq
17. 8.augusta 2010 13:36
tak tato cast je uzasna !!!
Napíš svoj komentár