"Čo budeme dnes robiť?" opýtala som sa nedočkavo.
"Nechceš ísť von s Lilly?" navrhol mi.
"Uff," vydýchla som a zatvárila sa previnilo. "Asi jej zavolám."
"Dobre." prikývol.
"Ale večer by sme... spolu von ešte šli, nie?" spýtala som sa neisto.
"Ak budeš chcieť." usmial sa, zastal a objal ma.
Prevrátila som oči. "Chcem."
"Daj mi vedieť kedy." pustil ma.
Mykla som plecami. "Okej."
Kráčali sme mlčky, až kým sme nezastali pred bránou môjho domu.
"Večer." objala som ho.
Moje objatie opätoval. "Ahoj." pobozkal ma na čelo.
Cŕn, Cŕn.
"Prosím?" zdvihla.
"Čau Lilly, ideš von?"
"Ehmm... asi áno."
"Idem po teba?"
"No hej môžeš. Čakám ťa. Zatiaľ."
"Zatiaľ." zložila som.
Upravovala som si vlasy, keď vtom niekto zazvonil.
"ÁNO!" zaziapala som z poschodia a utekala otvoriť.
"Moje nervy, ty tu čo chceš?" vyvalila som oči na Dariusa.
"Ahoj. Ideš von?" opýtal sa milo.
"Hej, ale nie s tebou!" odfrkla som a zacapila som dvere. Nohou mi ich zabránil zavrieť. Votrel sa dnu.
"S kým...?" zatváril sa podozrievavo.
"Odíď!" zavrčala som.
"Bec." prosil ma s vážnym výrazom v tvári.
Prevrátila som oči. "Choď preč."
"Čo je to s tebou? Kým tu nebol ten nový, normálne si sa so mnou rozprávala. Teraz ma vyhadzuješ." zavrtel hlavou.
"Nebývaš tu." zasyčala som.
"Prišiel som sa ťa spýtať či ideš v..."
Skočila som mu do reči. "A moja odpoveď znie nie. Odpovedala som ti. Môžeš odísť."
"Chcem sa ťa niečo opýtať." povedal.
"Rýchlo." nervózne som dupkala nohou.
"Keby nepoznáš toho nového, išla by si so mnou?" opýtal so zábleskom nádeje.
"Nie." povedala som pevným hlasom.
"Beckee, nemusíš mi klamať." pohol sa ku mne a ja som ustúpila.
Nadvihla som obočie a dívala sa naňho nechápavým pohľadom.
"Beckee priznaj si to - ľúbiš ma."
Zostala som stáť s ústami otvorenými dokorán. "Čože ťa?" zamrkala som.
Znova sa ku mne priblížil - už stál priamo predo mnou. "Chceš ma ním iba vytočiť, však?" chytil ma za ruku.
Striasla som ju. "Vypadni z môjho domu!" zavrčala som cez zaťaté zuby.
"Beckee..." začal.
"Nevolaj ma tak! Odíď! Vypadni! Zmizni! Okamžite! Nech ťa nevidím! Padaj!" kričala som.
"Rebeca, prosím ťa!" prevrátil oči. Nedokáže to pochopiť, že mi má dať pokoj?
Posunula som sa ku dverám a otvorila som ich. "Choď-preč!" obe slová som zreteľne vyslovila.
"Neboj sa. Ja ho nenechám aby ťa otravoval." pozrel mi do očí a usmial sa.
"Vypadni!" prižmúrila som oči. Už som sa cítila ako pokazené rádio.
Vyšiel z domu a ja som za ním zabuchla dvere. Presunula som sa do kuchyne a cez zastreté žalúzie som ho pozorovala ako odchádza.
Zašiel za roh a ja som vyšla von. Okamžite za mnou dobehol Blander. Pohladila som ho po hodvábnej srsti a zviezla som sa na zem.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
hereiam
1. 9.sept. 2010 22:39
tak toto bola sila
8
perfektne!! ..........=D ........tak som sa tesila a je tu len jeden novy diel ..........ale nevadi
Napíš svoj komentár