Layton nesúhlasne krútil hlavou. "Čo si o sebe myslí?"
"Nechajme to už tak." pokrčila som plecami.
"Nenecháme to len tak." nesúhlasil.
"Prosím..." prosila som ho.
Vzdychol si. "Zatiaľ." Po chvíľke ticha pokračoval. "Ako bolo s Lilly?"
"Fajn." odvetila som stručne. Po mojej polhodinovej meditácii na zemi som musela bežať, aby som Lilly nenahnevala.
"Čo ste robili?" spýtal sa so záujmom.
"Nič. Rozprávali sme sa a tak." prevrátila som oči a snažila som sa aby to nevidel.
"O čom?" pokračoval nevinne.
"Layton!" zazrela som naňho.
"Prepáč."
"Nič."
"Ehm..." začal, "hovorila si Lilly o tvojej návšteve?" nadvihol jedno obočie.
"Áno, ale nie všetko." mykla som plecami. Ani tebe som nepovedala všetko. pomyslela som si previnilo.
"A mne si povedala všetko?" povedal podozrievavo.
"Uhm, hej." zaklamala som.
"Naozaj?" neveril mi.
"Áno." prevrátila som oči.
"Beckee, prosím..." tuhšie ma objal okolo pliec a prosebne sa na mňa díval vážnym pohľadom.
Vzdychla som si. "Ako to vieš...?"
"Nevieš klamať." usmial sa.
"Aha, dobre." prikývla som.
"Takže..." začal znova.
"Čo takže??" zatvárila som sa nechápavo.
"Pravdu..." hypnotizoval ma svojimi zelenými očami.
Vydýchla som. "Všetko som ti povedala."
"Ani nie." nesúhlasil.
"Ale hej." odporovala som mu.
"Prosím." prosil ma.
"Ostaň kľudný." varovala som ho.
"Prečo?" nechápal.
"Ehm, chytil ma za ruku." zašomrala som.
Díval sa na mňa. Zbiehala sa v ňom prílišná žiarlivosť a hnev. Položila som mu ruku na tvár, aby sa trošku upokojil. Prišlo mi to hrozne hlúpe.
"Pokoj." zašepkala som.
Vzdychol si. "Neznášam ho." zasyčal.
"Ja tiež." ubezpečovala som ho.
"Ja viac." prižmúril oči a pozrel sa ponad mňa.
Pozrela som sa za seba. Stisla som Laytona tuhšie. On mňa tiež.
"Ahoj Darius." povedal milo Layton.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.