"Pusti ju..." zasyčal Darius.
Layton sa sarkasticky zasmial. "Mal by som?"
"Nechaj ju na pokoji... !" prižmúril oči.
"Čítaš mi myšlienky, kamoš."
"Tss," odfrkol, "tebe to nedochádza? Nemá rada teba, ale mňa!"
Layton sa zatváril šokovane. "Naozaj? Bec, prečo si mi to nepovedala?" pozrel sa na mňa s úškrnom. "Ja-ja-ja... neviem čo na to mám povedať." zavrtel hlavou.
"Už viem!" pokračoval. "Daj nám pokoj!"
Darius zasyčal.
"Beckee, poď. Už bolo deväť. Nech nemáš problémy." povedal mi Layton a otočili sme sa o stoosemdesiat stupňov.
"Ešte sme neskončili!" zakričal za nami Darius.
"Bec! Vstávaj!" triasla mnou mama.
"Emm... koľko je hodín?" opýtala som sa rozospato.
"Sedem." odvetila a strhávala zo mňa paplón.
"Čo?" spýtala som sa neveriacky.
"Ideme k babke."
"Niéééé!" nesúhlasne som krútila hlavou. "Nechcem!"
"Rebeca prestaň a okamžite vstaň, lebo zavolám otca!"
Vzdychla som si a prevrátila oči.
"Poď hore." vytrvalo do mňa hučala mama.
"Robert je už hore?" opýtala som sa zo zavretými očami.
"Robert ťa vôbec nemusí zaujímať."
Zamrnčala som.
"Paul!" zakričala a ja som vyletela z postele až sa mi zakrútila hlava.
"Som hore, som hore." mrmlala som si popod nos.
Mama sa len usmiala.
"A na čo ideme k babke?" spýtala som sa jej po ceste do kuchyne.
"Vrátil sa Kristian J s rodinou."
"Z Austrálie?" nadvihla som obočie.
Prikývla.
"A koľko tu budú?"
"Povedala som vrátil sa." povedala s dôrazom.
"Na furt?" povedala som prekvapene.
"Vyzerá to tak."
"A prečo?"
Mykla plecami. "Neviem. Asi kvôli deťom."
"A nebolo by pre ne lepšie keby ostanú v Austrálii až pokým neskončia školu?"
Vzdychla si. "Je to ich vec."
Došli sme do kuchyne. Sadla som si za stôl na moje obvyklé miesto a pomaly som jedla lievance s jahodovou marmeládou.
Po chvíli som znova nevinne začala konverzáciu. "Kde je oco s Robertom?"
"V garáži." usrkla si z čaju.
"Aha." prikývla som. "A ozaj. Keď si hovorila, že deti..."
Skočila mi do reči. "Predsa Neil a Caitlyn."
Zatvárila som sa chápavo. "Ja viem. Chcela som sa ťa opýtať niečo iné."
Počúvala.
"Ako sa bude volať?" kývla som hlavou smerom k maminmu bruchu.
Usmiala sa. "Aha. Zatiaľ sme o tom moc nerozmýšľali... s ockom. Teda ja hej. Chceš ich počuť?"
Horlivo som prikývla.
"Pre dievčatko som vybrala Christiane a Vivian a pre chlapca Lucas a Aidan." rozpačito sa usmiala.
"Páčia sa mi všetky."
Zasmiala sa. "To som rada. A čo ťa to tak napadlo? Máš nejaký návrh?"
"Nie. Len tak. Bola som zvedavá." uškrnula som sa.
Rýchlo som do seba nahádzala ostatok raňajok a šla sa hore pripraviť. Niečo mi hovorilo, že to bude zvláštny deň.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ena233
17. 9.sept. 2010 12:08
a oni budú mať pekného syna
Napíš svoj komentár