"Takže sa prisťahoval zhruba pred týždňom a už s tebou chodí?" nadvihol obočie a zapískal. "Fíha! Kiežby som bol ním." smutne zvesil hlavu.
Štuchla som ho do rebier a prevrátila som oči. "Daj pokoj."
Neuveriteľné ako sme sa za tri hodiny skamarátili. Pripadala som si ako keby som Neila poznala celý život. A pripadalo mi hrozne zvláštne, že mi nerobilo problém povedať mu, že mám Laytona.
Zasmial sa. "Ale hej. Má fakt šťastie."
"Ak okamžite neprestaneš..." prižmúrila som oči.
"Prepáč. Len mu fakt závidím."
"Dobre, dobre. Uzavrime túto tému."
"Prečo? Chcem to rozoberať."
"Nie je čo rozoberať." zašomrala som podráždene.
"Prečo sa o ňom nechceš rozprávať?" opýtal sa nechápavo Neil.
"Lebo nechcem." Lebo mi ešte viac chýba. Lebo keď o ňom rozprávam, zdá sa mi čas bez neho ešte dlhší.
"Lebo nechceš sa ako odpoveď nepočíta."
"Neil, prosím..." zastonala som.
"Môžem jednu otázku?" žobral.
"Rýchlo." zavrčala som.
"Hmmm," zamyslel sa. "Chodila by si so mnou keby nie sme rodina?"
Nemala som slov.
"Čo to má spoločné s Layom?" zašomrala som.
"Nepovedal som, že to bude otázka o ňom." uškrnul sa.
"Aha." zamumlala som.
"Takže?"
"Nechápem o čo ti ide." pridala som do kroku.
"Bec, prosím, odpovedz mi." musel utekať aby mi stačil.
"Neodpoviem ti." vyštekla som.
"Prosím." prosíkal ďalej.
Zastavila som sa a zvrtla smerom k Neilovi. "Dobre. Poviem ti čo si myslím. Poviem ti či by som s tebou chodila."
Čakal.
"Myslím si, že keby nie sme rodina, tak sa pravdepodobne ani nepoznáme. Takže ti môže byť jedno, že či by som s tebou chodila." povedala som chladne.
"A-a-asi máš p-pravdu." vyjachtal.
"Asi áno." ľahostajne som mykla plecami.
"Takže..."
Pozrela som sa na oblohu a imaginárne hodinky."Bude obed. Mali by sme sa vrátiť k babke." povedala som strojene.
V duchu som sa striasla. Hádam... sa do mňa nezamiloval. To by... bolo... zlé? Zlé! Rozhodne. Tak poprvé: som jeho sesternica z druhého kolena. Po druhé: mám Laytona. Po tretie: ja Neila akosi nemilujem. Po štvrté: ???.
Neviem. Nechcem na to myslieť. Môj vesmír sa točí okolo Laytona. Tak je to fajn. Tak je to správne. Tak to má byť. Tak to musí byť. My máme byť spolu. Je to náš osud a želanie Laytonovej mamy. A nám to vyhovuje, nemáme s tým problém.
Máme sa radi. Viac než radi. Oveľa viac.
Pred vyše týždňom - vyše je veľmi dôležité - som Laytona ani nepoznala. Zdá sa mi to neuveriteľné. Pred ôsmymi dňami som ani nevedela, že existuje. A teraz sa okolo neho točí celý môj svet.
"Dobre." súhlasil Neil.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
maciatko0985
28. 9.sept. 2010 17:31
krasne!fakt to ma daco do seba!
Napíš svoj komentár