"Niečo mu urobím..." zasyčal Layton.
"Kašli naňho. Myslím, že o to mu práve ide."
"A mne ide o to, aby ti dal pokoj."
Vzdychla som si. "Vieš, že si tvrdohlavý?"
"Nazývaš tvrdohlavosťou potrebu chrániť ťa?"
Prevrátila som oči. "Zbytočná potreba. Keď si ho nebudeme vším... Čo? To...?" zostala som stáť s ústami dokorán. Oproti nám išla Nettie s Neliom. S Neliom!
"Ahoj, Rebeca." pozdravila ma povrchne Nettie.
"A-hoj." odvrkla som.
"Kde je Zemiak?" zasmiala sa.
"Neviem koho myslíš." odfrkla som.
"Tvoju pochybnú kamarátku." prevrátila oči.
"Najlepšiu priateľku." prižmúrila som oči.
"Najlepšiu? Povedz mi, kedy si ju naposledy videla?" arogantne sa zasmiala.
"Pred piatimi minútami." mykla som plecami.
"Keď si vychádzala z triedy a ona stála pri dverách, však?" samoľúbo sa usmiala.
"O čo ti ide?" ozval sa Layton a hlas mal ako z kameňa - pevný a chladný.
"Ale Ay, rozprávam sa s Rebecou." povedala presladene.
"Kto?" nadvihol obočie a zatváril sa nechápavo.
Nettie sa začervenala a znova sa pozrela na mňa. "Keď už so slečnou Zemiakovou nie ste kamarátky, nevadí ti to, že?"
"To si kde nabrala?"
"Stretla som ju po ceste. A... zazerala po mne. Môžeš jej niečo povedať?"
"Vieš ty vôbec, čo rozprávaš? Tak najskôr povieš, že sa spolu nebavíme a zrazu jej už mám niečo odkazovať?" usmiala som sa a pokračovala v ceste. Nettie som si nevšímala.
Prisadli sme si k stolu, pri ktorom sedela Lilly.
"Ahoj." pozdravili sme ju.
"Čau - te." odzdravila nám.
"Videla si Nettie?" Nie je dôvod chodiť okolo horúcej kaše.
Prikývla.
"Neboj. Nevydrží im to. Nettie je hnusná potvora. Nikto s ňou nevydržal dlhšie ako mesiac. Výnimkou je Frankie. Ale tri mesiace tiež nie je nejak extra veľa. A... myslím si, že je to len kvôli mne."
"Tebe?" opýtala sa nechápavo Lilly.
"Vieš..." začala som.
"Chce ma." mykol plecami Layton a ja som naňho vyvalila oči. Lilly sa naňho tiež neveriacky pozerala.
"Čo je? Je to tak. Obe to viete." prevrátil oči.
"Dobre, ale..." nemala som slov.
"Dobre, dobre."
"A..? Čo teraz?" povedala spýtavo Lilly.
"Budeme dúfať, že ju to prejde." povedala som.
"Beckee, na Nettie hneď zabudneš, keď ti poviem kto sa blíži." povedal Layton pevným hlasom a prisunul sa bližšie ku mne.
"Nie!" zakvílila som a privrela oči.
"Bec! Bec! Ahoj! Dlho sme sa nevideli." prisadol si Darius k nám.
"Daj mi pokoj." zavrčala som.
"Bec!"
"Prestaň, lebo pôjdem za riaditeľom." pokúšala som sa zastrašiť ho. Márne.
"Prosím ťa."
"Daj jej pokoj. Okamžite. Vypadni." povedal Layton tým kamenným hlasom a privinul si ma k sebe.
"A ty si kto, že mi porúčaš?" vyštekol Darius.
Layton si odfrkol.
"Keď si taký hrdina..." začal.
"O štvrtej?" povedal pevne a ja som stuhla ako kocka ľadu.
"Na East Hill. Hore." prižmúril oči.
"Budem sa tešiť." povedal ľadovo a ľad vo mne sa roztrieštil na miliardu kúskov.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
hereiam
1. 11.novembra 2010 22:56
vaaau to je ako boli kedysi tie turnaje o česť
Napíš svoj komentár