"Bec! Bec! BEC!" vrieskal na mňa.
"Čo?" spýtala som sa ešte stále neprítomne.
"Vítame Vás na planéte Zem." povedal ironicky.
"Čo chceš?" gánila som naňho.
"Teraz musíme držať spolu." povedal vážne
"Čo?"
"Musíme držať spolu. To malé nás nesmie nijako ohroziť. To jest žiadne znížené vreckové, žiadne domáce práce naviac, žiadne menenie izieb a ani nič také, čo by ohrozovalo zásobu čipsov, mikrovlnného popcornu alebo čokolády. A nehovoriac o tom, žeby sme nosili oblečenie po bratrancoch a sesterniciach... ale keď nad tým tak rozmýšľam, tak biedne by sme na tom zas až neboli. Nosili by sme iba menej-drahé oblečenie." povedala striasol sa.
"Rob, mi nie sme vo filme. A trošku popremýšľaj nad tým čo si práve povedal." odvetila som a vybrala som sa ku schodom.
"Prečo? Čo také som povedal?" zavolal za mnou.
Vošla som do svojej izby a hodila sa na posteľ.
Robert je hrozný. Je hrozne materialistický. Vôbec mu nezišlo na um, že by na nás mala mama menej času. pomyslela som si. Vtom ma niečo napadlo. Prekotúlala som sa po posteli až k nočnému stolíku a vybrala som denníček. Spod matraca som vybrala klúčik a denník som otvorila.
Tak dlho som doňho nepísala! Od toho incidentu so starou mamou som doňho neškrtla ani čiarku.
Zobrala som si svoje obľúbené pero a začala som písať.
14.Apríla
Milý denníček!
Ja viem je to doba, čo som si vyliala srdce do tvojich strán, ale nič sa nedialo. Až teraz. Budeme mať malé bábätko. Celkom ľutujem moju reakciu, keď nám to mama vravela. Teraz by som už zareagovala inak. Mamu to musí mrzieť, že nás nepotešila. Ale bol to šok. Veľký. Len dúfam, že to bude baba. Bojím sa, že to bude chlapec. Ak by bol taký ako Robert.... Zbohom!
Okrem toho bol dnešok zaujímavý. Lilly mi niečo chce povedať, volalo mi neznáme číslo a francúzštinárka sa vôbec nezdá. Chce aby som Robertovi pomohla s nejakým projektom, aby som ho motivovala, je to pre ňu dôležité. Musím o tom zistiť viac.
To je všetko čo sa dnes udialo. Dobrú.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
1ivanushka1
1. 6.júna 2010 19:09
supíík
Napíš svoj komentár