"Do kelu s tým!" Zdvihla som.
"Prosím?"
Ticho.
"Haló?"
Nič. Dobre viem, že odpovede sa nedočkám tak načo sa tak hlúpo pýtam?
"Prepáč," povedala som ticho, "prepáč za môj minulý výbuch."
Chvíľu som čakala. Ako zvyčajne, na druhej strane bolo ticho. Premohla ma zvedavosť.
"Kto si?"
Nič.
"Tak dobre, opýtam sa inak. Odkiaľ ma poznáš?"
"Poznám ťa." konečne prehovoril.
"Super." povedala som sarkasticky.
"Prečo mi voláš?" opýtala som sa opatrne.
"Už som ti vravel."
"Chceš ma počuť."
"Správne." povedal a ja som usúdila, že sa asi usmieva.
"Ehm... prečo?"
Ticho. Ach a je to tu zas.
Tentoraz som ostala ticho aj ja.
"Hlúpa otázka." prehovoril.
"Aha." povedala som mierne otrávená.
Položil.
Trochu nahnevaná som sa pustila do úloh. Keď som si ich dorobila, zavolala som Lilly, aby prišla okolo šiestej. Von sa mi ísť nechcelo a navyše som toho musela ešte veľa porobiť - ožehliť, nakúpiť, povysávať a podobné veci. A dúfať, že večer nezavolá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár