MÁM ČAS

Ja - bescitná beštia!
Z úst šľahá plameň
a nohy šúchajú v lístí.
Z oboch strán sa schádzajú-
-divé zvery sa blížia.
V ruke pripravený kameň,
vietor je prísny
zo stromov listy padajú.
Sedím na hrobe
žida - židovský cintorín.
Starý, zarastený stromami-
-nik netuší, že tu je.
Cítim sa hrozne.
Jedovaté huby znásobím
a jem ich tu - medzi hrobami.
Možno toto môj koniec je.
Nedávam odpovede
na halucinácie čakám
ako pozostalí na vzkriesenie.
Slnko už zapadlo...
Lietajú hávede
ja s nimi sa vznášam.
V duši Skazy je umenie-
-ja dávam jej zrkadlo.
Kovové kríže,
kamenné náhrobky,
vôňa zhasnutej sviečky
sa mieša s dymom mŕtvych.
Strom sa kníše-
-rozdrví tu hrobky.
Egyptské mačky
potomkov pyramíd slávnych.
Nezomieram!
Znie detský vzlik,
keď vlk ho trhá na kúsky
a odnáša si mäso.
V nohe diera.
Už nepočuť krik.
Iba spadnuté halúzky
a dotrhaný piesok.
Mŕtvi prehovárajú
hlasom - šepotom.
Mne zarezáva sa klinec
pod rebrá zlomené.
O pomoc žiadajú
kostí klepotom.
Oheň nám prines!
Je to premárne.
Kostolné zvony,
zmrznuté telo
bez citu a vášne
sa prehýba cez kríž.
Otvárajú sa hroby,
kráčam smelo
okrem vašej priazne
mám všetko a nič.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár