Odpovedala im, že by si nevedela vybrať, ale v skutočnosti vedela veľmi presne, čo by si želala. Mala to pred sebou tak živé (dokonca i kontext), až jej stiahlo vnútro. Napila sa svojho lipového čaju, dala pozor, aby nerozbila vrchnáčik, lebo to museli spoplatniť a následne bezmyšlienkovite prelistovala Olivera Twista.

Ten kontext ju rozožieral, ako keby práve vypila lipovú kyselinu. Rozleptával jej realitu, trhal hranice, búral steny. Ale rýchlo sa pozviechala a šla na zápočet, pred ktorým takmer zrúkla na spolužiačku, ktorá ešte aj v poslednom ročníku dokáže spustiť obohranú platňu o svojich nevedomostiach.

Dnes jej volal. Po 3 rokoch. Asi len nešťastnou náhodou, tak mu nezavolala späť. Znova si spomenula na lipový čaj, Olivera Twista a zlatú rybku. Neleptali ju predstavy, lebo tento vrchnáčik sa už rozbil a nový ešte nestihla nájsť.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár