Prebudenie je úľavou a zaplaví Vás radosť že nič z toho nebola pravda.
Zistíte že ste v bezpečí vášho domova a v srdci Vás zahreje žiarivý pocit vďaky.
Vďaky za domov a jeho bezpečie.
Niečo také a ešte horšie prežíval aj náš hrdina Luyd Stifung.
Bol to hrozný sen ktorý ho dnes zastihol. Žiaľ myslel si že prebudenie mu bude úľavou.
Pomaly otváral oči, ktoré boli navyknuté prebúdzať sa v žiari jasného slnečného svitu.
Sám si totiž ešte neuvedomoval, že sa prebúdza v mrazivom tieni, hlbokej studne a tak ich znova zažmúril.
Za ten okamih čo ich mal zažmúrené, sa mu stihli vtisnúť do hlavy desiatky otázok, "kde to som ?, ako som sa tu dostal ?, sníva sa mi ?," a mnohé iné, ktoré ho už po celý čas nášho príbehu neopustili.
Začal pomalí otvárať ubolené oči, v nádeji, že je to predsa len ten hrozný sen.
Spolu z ním sa prebudila aj neúprosná bolesť.
Bolelo ho celé telo. Zdvíhal zošuchané ruky a nohy a pokúšal sa nimi hýbať.
Zdvíhal ich pomaly a neisto. Srdce sa mu rozbúšilo, lebo vedel že od toho bude závisieť jeho život.
Akosi prirodzene tušil, že si bude musieť vypomôcť sám.
„Áno“ hlboko vykríkol „sú v poriadku“ aspoň si to nateraz myslel.
Rýchlo si dával myšlienky dokopy a rozhodoval sa čo ďalej.
„Hlavne nespanikár“ vravel si.
Končatiny mal ešte zamrznuté, z chladnej noci ktorú tu prežil.
Preto necítil bolesť a klamne si myslel že je všetko v poriadku.
Rýchlo vyskočil na nohy.
Šaty mal zatvrdnuté od mrazu ktorý sa na nom začínal roztápať.
Až teraz naplno pociťoval zimu a neúprosnú bolesť hlavy.
Ale jednoducho na to nemal čas.
O bolesť a zimu sa chcel postarať až keď vylezie z tej prekliatej studne.
Predstavoval si, ako to bude rozprávať svojej rodine a priateľom v rodinnej sále, pri ich veľkom krbe a šálke horúceho čaju.
Bleskovo zatriasol hlavou a v duchu si povedal „Dosť ! ;nemám predsa čas na takéto myšlienky.“
Ani to nestihol domyslieť a už sa škrabal hore studňou.
Liezť vedel dobre, aj postavu na to mál, ved miloval prírodu a rád v nej trávil čas.
Studňa bola hlboká osem a široká dva metre. Ovalená širokými kameňmi.
Schopnejší človek po nej vyliezol bez väčších problémov.
Už bol asi v strede keď zistil že sa mu šmykla pravá ruka.
Neuvedomil si totiž, že skaly sú ešte zamrznuté a tak skoro ráno sa po nich nelezie.
Na ľavej ruke, by sa bol udržal pri plnej sile, bež väčších problémov.
Ale nie dnes, ani si to neuvedomil a už padal rovno na nohy.
Pravá noha len tak zarinčala, okamžite zletel na chrbát.
Skríkol tak hlasno, že keby bol v inej studni, na inom mieste, určite by ho bolo počuť.
Ryčal celú večnosť až kým od bolesti neomdlel.
za chyby sa ospravedlňujem viem že sú ale neviem ich nájsť
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
crazylady
17. 4.apríla 2011 16:07
miloval prírodu a rád v nej trávil čas
Napíš svoj komentár