Príšerné ráno...

15.8. 2008. Ten deň sa zdal byť úplne normálny. S kapelou po dlhom pripravovaní sme mali konečne opäť po roku ísť hrať na HARDfest. Ďeň prebiehal super, bol som si ešte ráno kúpiť nejaké veci na úpravu bicích - tešil som sa. Potom sme šli na skúšku a tam po uistení sa generálkou sme sa vydali do Jaslovských Bohuníc. Prišli sme tam, odniesli veci do šatne, dali si menšiu poradu a vyšli sme von, kde sme stretli veľa kamarátov, a sledovali sme kapely. Proste super nálada všade okolo. Odohrali sme naše vystúpenie a zhruba tu sa to končilo. So sestrou, jej priateľom a naším druhým gitaristom sme šli domov. Pôvodne sme tam chceli aj stanovať, no nemali sme stan, v obchodoch nikde nemali a zháňať sme nezháňali, lebo ajtak malo pršať. Tak sme si povedali, že prespíme doma a na druhý deň sa vrátime. Tak sme sa teda polúčili a o pol deviatej večer sme sa pobrali domov. Ráno sa zobudím na to, že mi zvoní telefón. Volal mi otec. Pýta sa ma nekludne "Čo sa stalo na hardfeste?" a ja som mu na to nechápavo automaticky odpovedal, že nič, že čo by sa tam malo stať... On mi potom ale prečítal titulok z internetových novín, že hardfest zasiahla riadna búrka, ktora si vzala dva ľudské životy. Hneď ma to šokovalo a povedal som mu, že som so sestrou aj jej priatelom doma. Hneď sa mi hlavou prehnali všetci tí kamaráti, sestranica s jej priatelom a dvaja členovia našej kapely, ktorí tam ostali. Ihneď som ich všetkých obvolal, či sú v poriadku. S pár ľudmi som sa nemal ako zkontaktovať, čo ma znepokojilo. Neskôr som ale podľa informácií zistil, že sú v poriadku. No ale stále som zostal v šoku z toho, čo sa stalo... Nemohol som tomu proste veriť. Ľudí mi prišlo strašne ľúto a celý deň som sa aj sám seba spytoval otázky, ako to, že som mal také štastie... Nezohnali sme na kúpu stan... po známosti sme síce zohnali, ale rozhodli sme sa spať doma. Celé to nešťastie sa stalo okolo polnoci a to som tam chcel ešte byť, že domov spať pôjdem okolo jednej ráno, no po dlhšom váhaní som šiel o pol deviatej. Strašne mi to pripomenulo text známej pesničky "Someday" od skupiny nickelback kde sa spieva "How the hell we wind up like this, why weren't we able to see the signs that we missed...." vážne neviem či to mám brať ako zhodu okolností, alebo šťastie... Ale ani to ma však neodradí od ľútosti toho, čo sa stalo. Kiež by sa dal vrátiť čas...

 Úvaha

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu