Vo štvrtok ráno sa pán Juríček na praxi nesmierne hneval:
„Znova zmizlo v noci mäso. Keď som ráno prišiel, tamto okno som našiel otvorené,“ ukázal na okno, cez ktoré v noci utiekli Samo s Krisom z kuchyne von. Dokelu, pomyslel si Samo. To si včera neuvedomil, že to okno nezatvorili. „Cez to okno, určite, zlodej mäsa utiekol von. Takže z toho vyplýva, že večer niekto otvoril okno, ukradol mäso a utiekol von.“
„Pán Juríček, tieto okná majú kľučku iba zvnútra. Nedajú sa zvonku otvoriť bez toho, že by ich lupič nepoškodil,“ vysvetľoval kuchár Ondrejička.
„Ale zvnútra ich zlodej mohol otvoriť a utiecť tadiaľ aj s mäsom, aby ho nikto v hoteli nevidel. Určite to bol nejaký pracovník nočnej zmeny. Upratovali kuchyňu aj sklad, zobral mäso a ušiel s ním von oknom. Pokiaľ ho nevypátrame, tak vám všetkým zoberiem prémie a nebudem platiť nadčasy.
„A čo vy pán Juríček?“ zlostila sa kuchárka Vadíková. „Vy chodievate každý deň do skladu. Vy ste to náhodou neboli, keď upodozrievate nás?“
„Ja som včera v sklade nebol, až dnes ráno som zistil, že mäso chýba. Ak ešte raz budete so mnou rozprávať takýmto tónom, tak dostanete okamžitú výpoveď pani Vadíková!“ Samo takúto nespravodlivosť nedokázal trpieť. Mal sto chutí povedať na celú kuchyňu, že Juríčka včera videli mäso kradnúť. Nebude sa s ním ale dostávať do konfliktov, radšej to večer povie Blaškovi. Atmosféra na praxi v ten deň bola kvôli tomuto napätá dostatočne, kvôli čomu Samo cítil potrebu sa odreagovať. Alena mu na obede po praxi povedala, že s babami zistili, že na prvom poschodí sa nachádza aj malé kino, kde denne večer premietajú rozličné 3D filmy. Keď im Juríček oznámil, že praktikanti môžu do toho kina chodievať zadarmo, ihneď sa rozhodli využiť to. Po obede sa Samo s Alenou vybrali na romantický film Titanic v trojrozmernom prevedení. Sadli si vedľa seba do stredu v zadnom rade. Do začiatku filmu ostávalo pätnásť minút. Samo sa rozhodol využiť čas tým, že sa zveril Alene s tým, čo včera s Krisom zistili.
„Samo, ale to bolo veľmi riskantné,“ strachovala sa Alena. „Keby vás prichytili...“
„Viem, ale stálo to za to. Jeden múdry muž mi raz povedal, aby som sa poriadne pozeral okolo seba s otvorenými očami,“ vynorili sa Samovi v pamäti slová arcimága Solarusa. „Mám dbať na intuíciu a aj tá mi našepkávala, že s Juríčkom nie je čosi v poriadku. Myslím, že by sme to mali na neho povedať. Počula si, ako sa vyhrážal zamestnancom, že dostanú menšie platy. To by bola od neho veľká krivda.“
„Samo, lenže nemáte proti nemu dôkazy. Nikto iný ho zrejme ešte neprichytil. On by tvrdil, že to tak nebolo a nikto by vám vaše tvrdenie nedosvedčil. Dokonca by mohli stíhať vás za to, že ste neoprávnene vnikli do cudzieho objektu, keď ste sa skryli a vošli do kuchyne, hoci ste nemali.“
„No, ja neviem, som zmätený zo všetkých záhad, čo sa tu v hoteli dejú. Myslím si, že tento zlodej mäsa nie je jediným problémom. Včera sme s Krisom zistili aj to, že Peter ukradol Mirovi peňaženku a pravdepodobne aj zamenil tvoju a Antonovu.“
„Takže predsa len to nebol Anton a ty si ho zbil bezdôvodne,“ napomenula Sama Alena.
„Mrzí ma to, už som sa mu ospravedlnil,“ obhajoval sa Samo.
„Ale tvoj odpor voči nemu sa týmto určite nezmenil, to Antona určite bolí viac. Kris nechcel ísť do kina tiež?“
„Teraz nie, nie neviem presne prečo. Možno nám chcel dopriať viac súkromia. To je celkom vhodné.“
„Mohol prísť a sadnúť si ďalej od nás a tak by nás nerušil.“
„Neviem, ale keď sme boli v utorok u vás na balkóne, tak na nás túžobne hľadel. Možno trošku závidí,“ uvažoval Samo. „Sme najlepší kamaráti už od malička. Možno si myslí, že sa mu potom prestanem venovať.“
„Nemusí závidieť, on je jeden z najrozumnejších chalanov, akých poznám. On si ľahko nájde babu,“ tvrdila Alena.
„Nebol by som rád, keby ma láska nás dvoch pripravila o najlepšieho kamaráta,“ podotkol Samo.
„Ale je úžasné byť v kine zadarmo na trojrozmernom romantickom filme s osobou, ktorú si najviac vážim,“ rozplývala sa Alena. Na sedadlá pred nimi si prišli sadnúť Marek, Juro a Peter.
„Tento film som videl už stokrát, ale nie v 3D,“ hovoril Marek. „Keď to máme zadarmo, tak si určite kuknem.“
„Juro, tak kúpiš teda ten mobil?“ pýtal sa Peter. „Dám ti ho lacno, mám to od kamoša, ktorý ho ukradol jednému týpkovi v bare.“
„Ešte si rozmyslím a potom ti poviem,“ odpovedal mu Juro. „Alebo uchmatni retardovi a gayovi aj mobily alebo MP3 a podobne a zarobíš si ešte viac. Najlepšie je na tom to, že tí chudáci na to nikdy neprídu. Karnasová so Zvolenským nikdy nezistia, kto im šlohol ich peniaze.“ Samova pozornosť sa v plnej miere upierala na rozhovor týchto troch. Našťastie sa neobťažovali pozrieť sa za seba, takže nezbadali, že ich s Alenou počúvajú.
„Ja nie som ten, kto vymenil im dvom peňaženky,“ bránil sa Peter.
„To som bol ja, vedel som, že na to nikto nepríde,“ usmial sa zákerne Marek. „Ani Remenár s Novákom po týždni nezistili, že ja som v stredu na intráku vzal Krisovi peňaženku.“ Samo doširoka otvoril ústa. O Marekovi by niečo takéto nikdy nepovedal, ten má predsa peňazí dosť.
„Však ty máš stále dosť peňazí ty debil,“ povedal Juro. „Na čo si ty kradol?“
„Bol som Kráľovičovi dlžný za trávu z pred dvoch týždňov a to, čo mi dáva otec, som minul v pondelok a utorok. Chápete, musel som tie prachy nejako získať. Veľmi dobre som vedel, že budú upodozrievať gaya s retardom namiesto mňa.“ Samo na sedadle za nimi zovieral ruky v päste. Najradšej by Marekovi strelil hneď teraz, ale ovládol sa. Zhasli svetlá v miestnosti a na plátne pustili niekoľko reklám. Samo s Alenou si nasadili 3D okuliare a dopriali si romantický kultúrny zážitok pri sledovaní filmu. Po jeho skončení smerovali Samove kroky na ich izbu. Vnútri našiel na posteli Krisa chatovať cez notebook na facebooku. Matúš cvičil brušáky.
„Počúvajte, poviem vám, čo som sa v kine dozvedel,“ oslovil ich Samo. Keď im porozprával všetko, čo počul od Mareka, Jura a Petra, tak sa Samo s Matúšom a Krisom rozhodli, že pôjdu za Marekom hneď na izbu. Zaklopali a hneď vošli dnu.
„Marek, od teba by som nikdy nečakal, že ty ukradneš Krisovu peňaženku,“ spustil na Mareka Samo skôr, než Marek s Antonom a Mirom postrehli, že majú návštevu.
„Ty, ktorý máš z nás najviac peňazí si si dovolil okradúť kamaráta a spolubývajúceho na intráku! Mimochodom Anton, to Marek zamenil tvoju a Aleninu peňaženku a zobral ti peniaze.“ Anton prekvapene otvoril ústa a pozrel sa na Mareka. Miro prehovoril:
„T-to z-znamená, že t-to Marek je t-ten z-z-zlodej?“ pokúšal sa to pochopiť Miro.
„Presne tak,“ potvrdil Matúš. „Ako ťa to len mohlo napadnúť Marek? Sme kamaráti od septembra, ale toto bola rana pod pás.“
„Prečo si myslíte, že by som to mal byť ja?“ zahováral Marek.
„Počuli sme ťa, ako si to dnes v kine povedal Jurovi a Petrovi. Ja s Alenou sme sedeli za vami,“ vysvetľoval Samo.
„Doprdele, prečo som si to nevšimol?“ udrel sa Marek rukou po čele.
„Tie peniaze Krisovi vrátiš!“ ukazoval Samo varovne prstom na Mareka. „Inak sa s tebou do smrti nebudeme baviť všetci traja.“
„Ako ťa to len vôbec mohlo napadnúť Marek? Myslel som si, že sme kamoši,“ krútil hlavou Kris.
„Však jasné, že sme, vrátim vám to, keď mi otec dá prachy. Čo z toho robíte problém? Stávajú sa aj omnoho horšie veci. Napríklad tu na praxi nemôžeme skoro vôbec piť, to ma trápi viac. Čo sa rozčuľujete kvôli niekoľkým eurám?“
Samo neveriacky krútil hlavou: „Ty si sa totálne zbláznil Marek. Tu ide o to, že si zradil dôveru priateľov, čo to nechápeš?!“
„Nerozčuľujte sa tak, vrátim vám to aj dvojnásobne. Skrátka som mal problém, tak som to musel vyriešiť a toto bolo rýchle riešenie. Už sa ukľudnite a dajte si trošku vodky,“ vytiahol spod postele fľašu.
„Ale že si tie peniaze použil na marihuanu, to je ešte horšie. Tak drogy sú ti cennejšie ako kamaráti!“ začínal sa Samo červenať od hnevu.
„Vôbec ťa nemrzí to, čo si spravil Marek?“ vyčítal mu Kris. „Takto si stratil troch dobrých kamarátov, vlastne piatich,“ upresnil, keď sa pozrel aj na Antona a Mira.
„A čo si myslíte, že sa kvôli tomu zbláznim? Mám skoro vždy prachov viac než dosť, tak sa ku mne hrnú ľudia. Ak potrebujú, vedia, že pomôžem.“
„To je manipulovanie s priateľmi,“ pohoršil sa Samo. „Priateľstvo nespočíva v tom, že sa ľudia bavia, keď sa im to zíde. Priatelia si vážia jeden druhého a vidia kvalitu v tom druhom človeku. Skutočný priateľ nedokáže priateľovi ublížiť.“
„Ty vidíš asi len peniaze, drogy a chľast,“ kritizoval Mareka Samo. „My máme stokrát menej peňazí ako ty, ale za to poznáme ich hodnotu a vieme s nimi rozumne nakladať. Ja napríklad mám šiestich súrodencov a bývame v malom rodinnom dome na kraji mesta. My by sme potrebovali peniaze omnoho viac, ale aj tak nekradnem a kamarátom už vôbec nie. Pre mňa je skutočnou hodnotou priateľstvo.“
„Ja nechápem ani to, prečo toľko užívaš drogy? Tvoj otec je multimilionár, úspešný manažér, podnikateľ. Tak prečo aj ty sa neučíš a nesnažíš ako on? Namiesto toho chodievaš medzi feťákov a alkoholikov,“ krútil hlavou Kris.
„Keby ste vedeli, ako to u nás chodí,“ vzdychol si Marek. „Otec bol už trikrát ženatý a teraz je znova rozvedený. On stále myslí iba na seba a svoju kariéru. Nevenoval sa mojej mame, tým ostatným dvom ženám a nevenuje pozornosť ani mne. Neskoro večer sa vracia z roboty, býva nervózny a unavený. Skoro vôbec sa so mnou nerozpráva , iba mi dáva peniaze. Od malička ma to veľmi trápilo. Preto pre mňa peniaze neznamenajú nič, keď ich mám stále. Ale býval som vždy smutný, keďže sa mi rodičia nevenovali, tak som začal piť a fajčiť trávu, to upokojuje. Keby ste boli v mojej situácii, robili by ste to isté.“
„Ale určite by sme neokrádali kamarátov,“ trval na svojom Samo. „Toto poviem Lubošovi a spolužiakom v triede, aby vedeli, kto v skutočnosti si. Keď sa vrátime do školy, ja pôjdem za vychoškou Čabajkovou a požiadam ju, aby ťa dala preč a dala nám iného spolubývajúceho. Luboš bude tiež veľmi sklamaný a on to povie v triede čašníkov.“ Dvere do izby sa otvorili a dnu vošiel Kráľovič:
„Čo je to tu párty chudákov?“ smial sa pomätene. Samo si pomyslel, že je zrejme znova nafajčený.
„Nie, niečo sme riešili,“ odsekol mu.
„Len si dávaj pozor Novák, aby som ja nevyriešil teba, lebo by si skončil v nemocnici s rozbitou hlavou.“
„Neboj sa,“ mávol rukou Matúš. „Už sme na odchode, povedali sme, čo sme mali na srdci,“ pozrel sa prísnym pohľadom na Mareka. „Zbohom,“ rozlúčil sa a otočil sa k dverám. Samo s Krisom sa tiež pobrali preč z izby. Keď Samo zatváral dvere, stihol si ešte všimnúť, že Kráľovič sa ako obyčajne škodoradostne smeje, ale Marek so sklonenou hlavou pozeral na zem. Možno mu nebolo všetko jedno. Zrejme ho tento rozhovor predsa len mrzel.
„Matúš, ja a Kris sa ešte musíme staviť za Blaškom,“ riekol Samo Matúšovi. „O chvíľu prídeme.“ Samo s Krisom podišli na koniec chodby a zaklopali na dvere inžinierovej kancelárie. Otvoril im pán Blaško v pruhovanej košeli. Sako na sebe tentoraz nemal:
„Čo chcete takto neskoro večer?“
„Dobrý večer, prepáčte pán Blaško, ale chceli by sme s vami pár minút súrne rozprávať. Je to veľmi dôležité.“
„To som zvedavý, tak poďte dnu,“ otvoril im dvere. „Posaďte sa.“ Samo s Krisom si sadli na stoličky oproti Blaškovi.
„Pán Blaško, vieme, kto v kuchyni pravidelne kradne mäso,“ spustil Samo a porozprával inžinierovi, ako včera s Krisom večer vnikli do kuchyne a sledovali Juríčka. Pán Blaško sa zamračil a poškrabal po hlave:
„Takže, vy ste tí vandali, ktorí vnikli bez dovolenia do kuchyne. Pán Juríček mi rozprával o tom, že našiel otvorené okno, po tom, čo v noci zmizlo to mäso. Uvedomujete si, čo ste v noci spravili? Vy ste neoprávnene vnikli do cudzieho objektu. To je protizákonné. Mali by sme to na vás nielen povedať učiteľom, ale aj zavolať políciu. Ale to, čo mi hovoríte, ma zaujalo. Pána Juríčka som neupodozrieval.“
„Ak na mňa chcete volať políciu len za to, že som pátral po pravde a chcel pomôcť vám i celému hotelu, tak ma to mrzí,“ prehlásil Samo. „Pán Juríček sa dnes ráno vyhrážal zamestnancom kuchyne, že ich upodozrieva a chce im uberať z výplaty, keď za nič nemôžu. Prepáčte, toto som ja nechcel nechať len tak.“
„Hm, si veľmi zaujímavý človek Samo,“ uznal pán Blaško. „Málokto by mal takú odvahu...prepáčte,“ vytiahol si inžinier z vrecka mobil. „Prosím, inžinier Blaško...nie len to, som hovoril, že v závode je treba renovovať celú sedmičku linku....Moji manažéri už informovali technikov...Pás tam celkom prestáva fungovať....Ja viem, ale to nie je dobré riešenie....Taktiež bude treba prerobiť a predĺžiť celú baličku, aby sa televízory mohli hneď odkladať, obviazať a odvážať do skladov. Celé to zrýchli a zefektívni výrobu.....Približne do dvoch týždňov....Asi na dva týždne uzatvoríme sedmičku linku a zatiaľ sa to zrekonštruuje....Dobrú noc,“ zložil telefón pán Blaško. „Čo som to?...Aha, naozaj musíte byť veľmi rozumní a šikovní chalani. Málokomu by sa podarilo tak nenápadne bez povšimnutia prešmyknúť do kuchyne. To vyžaduje inteligenciu taký plán. Bolo to veľmi riskantné a mali ste šťastie. Pozeral som aj vaše stránky a videá, hlavne tvoje Kristián. Včera som čítal aj tvoj blog,“ Inžinier natočil notebook k nim a na webe sa pripojil na Samovu a Krisovu stránku www.teenpcmajstri. „ Povedzte mi, prečo ste vy dvaja išli študovať za kuchárov? Bolo by pre vás omnoho lepšie, keby ste išli študovať na počítačovej škole. Máte predpoklady to dotiahnuť ďaleko.“
„Ja viem,“ prikývol Samo. „Lenže otec ma donútil ísť študovať za kuchára, lebo on tak študoval, preto podľa neho musím aj ja.“
„Ja ako Samov najlepší kamoš som išiel s ním,“ vysvetlil Kris.
„Chalani, máte svoju vlastnú vôľu a vlastný cieľ. Za tým si choďte. To, čo je dobré pre vašich rodičov, nemusí byť vždy dobré aj pre vás. Bola by škoda, keby takí bystrí a kreatívni ľudia robili iba obyčajných kuchárov. Pre mňa osobne je vždy cťou spolupracovať s takýmito nadanými ľuďmi. Zamyslite sa nad tým. Inak vám ďakujem za to, čo ste mi dnes povedali o Juríčkovi. Vôbec som to netušil. Sľubujem, že to preverím. Dobrú noc,“ pán Blaško im spoza stola podal ruku na rozlúčku.
„Dobrú noc pán Blaško,“ odzdravil Kris, keď odchádzali z kancelárie. „Dúfam, že to prešetria poriadne.“
„Ja neviem, niečo sa mi na tom nezdá,“ uvažoval Samo. „Celý tento hotel je jedno veľké tajomstvo. Niečo mi hovorí, že Juríček tu určite nie je jediným problémom.“ S hlavou ponorenou v úvahách si Samo ľahol do postele a pri rozmýšľaní, čo ešte ich v tomto pohostinskom zariadení môže prekvapiť, upadol do hlbokého spánku.
Napínavý príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sasulla
21. 6.júna 2014 22:24
Super
Napíš svoj komentár