V sobotu ráno sa Samo, Kris, Matúš a Juro zobudili s radostným pocitom v srdci z toho, že cez víkend majú voľno a nemusia praxovať. Profesor Ábelovič predchádzajúci večer študentom povedal, že v sobotu pôjdu na výlet autobusom do okolitých dedín, aby si prezreli blízke okolie. Hneď po raňajkách sa všetci prichystali a sadli si do autobusu. Samo s Krisom si sadli vedľa seba. Sedadlá za nimi obsadili Matúš s Denisou a za nich sa posadili Alena a Dominika. Viezli sa po horskej ceste, profesor Ábelovič im robil sprievodcu a rozprával im o horách v okolí, o faune a flóre, ktorá bola pre tieto lesy typická, o dedinách v tomto kraji. Oboznámil študentov aj s históriou týchto obcí a pamätihodnostiach nachádzajúcich sa v nich. Autobus zastavil na parkovisku na úpätí vrchu Sokolie hniezdo. Všetci študenti a profesori Ábelovič a Kučerová sa vybrali na turistický výlet do tejto hory. Kráčali strmo hore, v popredí bol Kráľovič, za ním išli ostatní. Vpravo od Sama kráčala Alena, naľavo od neho išiel Kris. Za nimi spolu vykračovali Matúš s Denisou.
„Konečne máme voľno. Ten týždeň praxe v kuchyni ma celú vyčerpal,“ ponosovala sa Alena. „Tuto na prechádzke sa aspoň uvoľníme a prídeme na iné myšlienky.“
„My s Krisom sa už nebudeme musieť drieť v kuchyni, nám ponúkol Blaško inú prácu.“ Samo svojim okoloidúcim kamarátom podrobne vysvetlil, ako im inžinier Blaško spolu s jeho známym inžinierom Vrbovským ponúkli pracovať pre firmu Newtimescomp.“
„To ale nie je fér,“ prehlásila Alena. „My sa musíme drieť ako otroci v kuchyni a vy si len robíte na izbe videá a prezentácie. A profesori s tým súhlasili? To je nespravodlivosť.“
„Blaško tvrdil, že videl naše videá a oceňuje náš talent, tak nám dal túto ponuku. No tak, nekrúť hlavou Ala,“ poklepal Samo svoju priateľku po pleci. „Konečne robíme to, čo sme vždy s Krisom chceli a dostávame za to peniaze. Ja som aj tak nechcel ísť študovať za kuchára, ale otec ma donútil.“
„Samo, ale uvedomuješ si, aké je to veľmi neférové? Teraz by každý v škole mohol povedať, že nechce praxovať v kuchyni, lebo ho baví to a to. Všetci by si robili, čo chceli.“
„To ma netrápi. Počul som Kráľoviča rozprávať, že aj jemu dal Blaško nejakú osobitnú prácu.“
„Jemu? A čo mu mohol dať? Predávať drogy?“ nechápala Alena. „Neviem, čo iné ten feťák vie. Ale pozri. Ak je to pravda, tak napriek tomu Kráľovič na prax chodí. Nevymeškal ani hodinu.“
„Zvláštne, v škole stále blicoval, ale tu na praxi si povinnosti plní. Kráľovičovi na predpisoch nikdy nezáležalo, tak neviem, prečo teraz poslúcha,“ poškrabal sa po čele Kris.
„Samo, mal by si si plniť svoje školské povinnosti a chodiť na prax aj tak,“ prehovárala ho Alena.
„Nechcem,“ zamietol Samo.
„Ala, tak ja budem chodiť riadne praxovať do kuchyne,“ rozhodol sa Kris. „Pre firmu Newtimescomp budem robiť vo voľnom čase. To stihnem.“
„To je od teba veľmi milé Kris,“ pochválila ho Ala. Po dvoch hodinách kráčania smerom na vrchol, začali niektorí študenti lapať po dychu.
„Ja to je..., už ma pichajú celé pľúca,“ sťažoval sa Juro.
„Veru, kedy tam dôjdeme?“ reptal Peter.
„Ale čo už nevládzete?“ posmieval sa Samo. „To máte z toho fajčenia. Vydržali by ste oveľa viac, keby ste nefajčili. Ja som zvyknutý. S mamou chodievame do hôr každé leto.“ Približne po hodine prišli na vrchol. Usadili sa na mieste vyhradenom na táborové ohne, ktoré sa nachádzalo neďaleko turistickej chaty.
„Chalani, prichystajte oheň,“ nariadil profesor Ábelovič. Samo s Matúšom sa s radosťou ujali tejto úlohy. Obidvaja chodievali občas so skautmi na výlety, tak mali s týmto skúsenosti. Keď pripravili vatru, profesor vytiahol z ruksaku občerstvenie.
„Pán Juríček nám zaobstaral špekačky, poďte si zobrať,“ vyzval študentov.
„Ja nakrájam chlieb,“ ponúkla sa profesorka Kučerová. Samo, Kris a Matúš si sadli k ohnisku vedľa dievčat.
„Daj Ala, ja ti opečiem,“ ponúkol sa Samo a zobral Alene palicu so špekačkou.
„Diki Samo. Zatiaľ si pôjdeme niečo kúpiť tamto do bufetu,“ ukázala Alena na turistickú chatu.
„Pôjdem aj ja,“ rozhodla sa Domina. „Kde mám peňaženku?“ začala si prehľadávať vrecká. „Včera večer som si ju dávala do vrecka, ale už tu nie je.“
„Ja ti požičiam,“ ponúkla sa Ala.
„Takže Marek alebo Peter ukradli peniaze aj včera Domine?“ rozmýšľal Matúš, keď si opekal svoju špekačku.
„Možno je tu aj ďalší zlodej, alebo zlodejka,“ dedukoval Kris. „Jedna z báb mohla ukradnúť tú peňaženku, veď sú s Dominou spolu na izbe.“
„Myslíš že to bola Denisa alebo Alena?“ zapojil sa do rozhovoru Matúš.
„Ala by to určite neukradla. Jej predsa pred pár dňami tiež zmizli peniaze. Samu seba by asi neokradla. Mne vychádza, že to mohla byť jedine Denisa.“
„Možno, ale nie je to isté,“ zosmutnel Matúš. „Ale nepredpokladal by som to o nej.“ O pár minút sa baby vrátili z bufetu.
„Ala, chceme s tebou hovoriť osamote,“ rozhodol sa Samo. „Kedy mala Domina peňaženku naposledy?“
„Včera večer s ňou platila, keď sme išli do bazéna a potom si ju dala do nohavíc a tie uložila do skinky.“
„Zamkla ju?“
„Jasne a kľúč sme si zobrali pod uteráky a tie sme mali stále na očiach.“
„Keď ste sa potom vrátili do šatní, tak peňaženku mala?“ vyzvedal sa Matúš.
„Hádam áno, lebo vtedy nespomínala, že by jej chýbala. A potom sme už boli večer iba na izbe.“
„Všetky tri?“
„Áno, až pokiaľ sme nešli spať. Nechápem, ako jej mohla zmiznúť,“ krútila hlavou Alena. Denisa a Domina priniesli z chaty chipsy a coca colu.
„Dik Denisa, v pondelok ti peniaze vrátim,“ poďakovala sa Domina. „Len škoda, že sa mi už minul šampón, ten si tu kúpiť nemôžem.“
„Domina, nerozumiem tomu, ako ti mohli ukradnúť peňaženku, keď si ju stále mala na izbe pri sebe,“ poukázal na záhadnú skutočnosť Samo.
„Ale niekto mi ju ukradol. Nezobrali ste ju náhodou vy dve baby? Počkať...Ala, ty si predsa v noci išla na wc okolo mojej stoličky. Ty si ju mohla zobrať.“
„Čo si sa zbláznila Domina? Ja nekradnem,“ bránila sa Alena.
„A čo tie rožky v októbri? Myslíš, že sme na to zabudli?“
„Prosím?“ čudoval sa Samo. „O čom to hovoríš Domina?“
„Ala mne, Martine a Denise niekoľkokrát v októbri kradla desiatu z tašky,“ hovorila Domina. Samo prekvapene vyvaľoval na Dominu oči. Je možné, že by jeho priateľka kradla spolužiačkam na začiatku školského roka desiate ako nejaký žobrák? Ala je veľmi láskavá, milá a chápavá baba, takúto sprostosť by určite neurobila.
„Ale to bolo niečo úplne iné,“ rozhorčovala sa Alena. „Mamu vyhodili koncom septembra z práce, tak nemala peniaze a musela sa starať o mňa a môjho päťročného brata. Môj idiotský otec všetko preslope, tak sme mesiac boli bez peňazí. To do toho nepleť Domina! Neviem, čo by si ty robila v takej situácii.“
„To mi je ľúto Ala, keby náš otec tak pil, tak by sa mama s ním asi okamžite rozviedla. Inak by som ho asi osobne zavraždila. Neznášam otcov, ktorí nerobia, iba sa ožierajú,“ pohŕdavo odfrkla Domina.
„Vaša rodina je v hroznej situácii Ala, ale dáva ti to dôvod na to, aby si kradla? Chceš pomôcť mame a bratovi, aby sa mali lepšie, tak druhým berieš peniaze. Dáva to zmysel?“
„Denisa, nebolo to tak! To som kradla jedlo, ale nikdy by som nikomu nevzala väčšiu sumu peňazí,“ obhajovala sa Alena.
„No neviem Ala,“ pochybovala Domina. „Dáva to zmysel. V pondelok v bufete si videla, že teplý Anton má rovnakú peňaženku ako ty, tak si so využila a vymenila si si s ním svoju a tvrdila si, že vám niekto iný zamenil peňaženky.“
„To nebola Domina. Gayovi zobral peňaženku Richtárovič, on s nimi býva na izbe, počuli sme, ako to hovoril,“ bránil Alenu Samo.
„Tak si sa asi dohodla s ním. On zobral Antonovi z nohavíc peňaženku, vybral z nej peniaze a dal ju tebe. Ty si si zo svojej zobrala peniaze a dala ju Marekovi, ktorý ju vrátil Antonovi. Takto ste to ľahko mohli uskutočniť,“ dedukovala Domina. Samo úpenlivo rozmýšľal nad tým, čo baby hovorili. Nedokázal si predstaviť, že by Ala bola zlodejka. Nesedí to s jej povahou. Avšak keď sa nachádza v takejto núdzi, že s mamou a malým bratom nemajú čo dať do úst, tak vtedy asi každý rozmýšľa inak. Po chvíli k nim podišiel Marek:
„Počujte, nemáte mi niekto požičať päť eur do bufetu?“
„To hádam nie! Najväčší rozmaznaný boháč z ročníka je najväčší žobrák,“ rozhlásil priateľom Samo. „Nikdy nemáš dosť? Stále musíš len vypytovať a márniť peniaze?“
„Drž hubu Samo!“ zahriakol ho Marek.
„Nikdy mu nepožičiavajte,“ upozornil všetkých naokolo Samo. „Nielen že stále míňa na chlast a gandžu, ale aj kradne. To on vzal Krisovi peniaze.“
„Sklapni!! Už som ti povedal, že keď mi otec v týždni dá prachy, tak to vrátim. Len som si požičal, ale nechcel som vás otravovať, tak som to nepovedal.“
„Tebe stále nedochádza, čo robíš?“ začínal sa červenať Samo. „Nejde tak veľmi o tie peniaze, ale zradil si priateľov. Klameš a kradneš. Radím vám, nebavte sa už s ním,“ otočil sa Samo k okolitým spolužiakom.“
„Ja sa na vás môžem vysrať,“ odsekol mu Marek. „Ale vy budete potrebovať niečo zohnať, alebo vybaviť. Vtedy budete chodiť za mnou, mám vplyvného tatka.“
„Tak sa konečne venujte niečomu užitočnému. Máte možnosti vykonať veľa dobra. Pomôžte niekomu a nekupuj stále len chlast a podobné sprostosti.“ Samo videl, že Marek zmĺkol a vyzeralo to, akoby nad tým rozmýšľal. Nielen on, ale aj Kris, Matúš a baby znechutene pozerali na Mareka. „Boli sme dobrí kamaráti, kým si neukázal svoju pravú tvár Marek. Zamysli sa konečne nad sebou!“
„Presne tak, vypadni,“ ukázal prstom Matúš. Marek odkráčal so zvesenou tvárou preč.
„Poďte sa pozrieť na tamtú skalu, odtiaľ musí byť dobrý výhľad,“ ukázal Samo na skaly kúsok od chaty.
„Dobre, môžeme,“ súhlasila Alena. „Ja som zobrala aj foťák. Navyše sa tam môžeme porozprávať.“ Matúš, Denisa a Domina ostali pri ohni. Samo vyliezol na skaly ako prvý, keďže bol z nich najvyšší. Zhora podal ruku Alene a vytiahol ju. Krisovi sa nepodarilo vyšplhať hore.
„Nevieš vyliezť hore?“ posmieval sa kamarátovi Samo. „Ty si fakt strašne slabý,“ podal mu ruku, lebo mal dojem, že bez pomoci by sa Kris hore nedostal.
„Za to mi to myslí lepšie než tebe,“ vrátil Kris Samovi jeho urážku.
„To je nádhera,“ rozplývala sa Alena pri pohľade na šíry svet okolo. Všetko je zrazu také malé.“ Samo si k nej prisadol a chytil ju pod pazuchu. „Keby sme sem mohli my dvaja chodiť každý deň namiesto praxe a školy. Keď som tu hore, tak zrazu zabudnem na všetky starosti, ktoré máme v rodine.“
„To ti verím,“ zdieľal rovnaký názor Samo. „Ale nikdy by mi nenapadlo, že kvôli ožranovi otcovi by si bola schopná kradnúť v triede jedlo. To robia len chudáci a žobráci.“
„A čo som mala robiť? Videl si niekedy môjho bráška plakať od hladu? Čo ho mám nechať trápiť sa?! Kradla som jedlo hlavne preto, aby sme ušetrili aspoň trochu peňazí a mohli sa o neho lepšie starať. Nevadí mi byť zlodejkou, ak som pomohla svojmu trpiacemu bračekovi.“
„Ja to chápem Ala, mne to nevadí,“ chytil ju za plece Kris. „Ja by som asi rozmýšľal rovnako.“
„Ach, diki Kris,“ usmiala sa na neho Alena.
„Dobre Ala, ale úprimne mi odpovedz na otázku: Naozaj si nevzala Domine a Antonovi peniaze? Pretože to, čo hovorí Domina by dávalo zmysel.“
„Samo, prisahám, že s tými krádežami peňazí nemám nič spoločné. Neznášam zlodejov a podvodníkov.“
„Tak potom ti tie peniaze ukradli buď Denisa alebo Domina,“ tvrdil Kris. „Určite by sme mali tých zlodejov vypátrať, čo najskôr, aby už nekradli ďalej.“
„Tento výhľad je úžasný. Spravme si tu fotku Samo. Kris, odfoť nás,“ podala Alena Krisovi svoj fotoaparát. Alena sa so širokým úsmevom pritisla k Samovi, ktorý ju objal okolo boku.
„Takto ostaňte,“ odfotil ich Kris.
„Rada by som na takéto výlety s tebou chodievala častejšie.“
„Budem brigádovať a keď si našporím, pozvem ťa v lete do Tatier,“ navrhol jej Samo.
„Pôjdeme aj do Tatralandie,“ snívala Alena. Samo si všimol, že jeho najlepší kamarát sa zatváril sklesnuto. Samo sa zamyslel nad tým, či láska k jeho najkrajšej spolužiačke nepoznačí priateľstvo s jeho dlhoročným najlepším kamarátom. Žeby aj Kris mal rád Alenu? Samo ju miluje, takáto skutočnosť by ho veru nepotešila. Z jeho úvah ho vyrušil príchod troch spolužiakov. Na skalu sa vyštveral Kráľovič. Otočil sa vzad a jednou ruku podal Petrovi a druhú Jurovi. Vzápätí ich oboch vytiahol hore.
„Už len títo tu chýbali,“ pošepkala Alena Samovi do ucha.
„Daj nám to, keď sa vrátime na izbu Martin. Vtedy budeme mať aj drobné,“ hovoril Peter.
„Počkaj! Zajtra dostanem novú,“ odsekol Kráľovič. „Po obede zoženiem.“
„Zase zháňate drogy?“ krútil hlavou Samo.
„Ty sa neozývaj Novák,“ odbil ho Juro.
Kráľovič pozrel na Sama a Krisa: „A vy dvaja závisláci sa ulievate? Včera ste neboli v kuchyni.“
„Blaško nám ponúkol inú špeciálnu prácu, pretože si všimol, že sme talentovaní. Povedal, že nemusíme chodiť do kuchyne praxovať.“
„Ha aj mne dal Blaško jednu špeciálnu prácu, no napriek tomu do kuchyne chodím makať ako ostatní, hoci by som tiež nemusel,“ vystatoval sa Kráľovič.
„Čo asi tak mohol tebe dať robiť? Čo okrem fetovania, predávania drog a ubližovania druhým vieš robiť?“ hádal sa Samo.
„To, čo vy slabí chudáci nedokážete nikdy.“ Kráľovič kopol Sama do brucha, ktorý to vôbec nečakal. Vzápätí mu rukami chytil hlavu a udrel ho kolenom do čela. Oboma rukami chytil Sama z boku a zodvihol ho pred seba.
„Martin, nechaj ho už,“ požiadal Kráľoviča Peter.
„Chceš spadnúť dole?“ vyhrážal sa Kráľovič Samovi, keď ho držal nad okrajom skaly. Samo začul rýchly tlkot svojho srdca. To predsa nemôže myslieť vážne. V tejto chvíli mu veru nebolo všetko jedno.
„Už som ťa varoval Novák, dávaj si pozor na to, ako sa so mnou rozprávaš, lebo neskončíš dobre.“ Položil ho späť na skalu. Samovi trvalo minútu, kým sa vydýchal. Je ťažké uveriť, že je pravda, čo sa práve stalo. Takéhoto nebezpečného šialeného chalana asi ešte v živote nestretol.
„Hovorili sme ti, musíš byť opatrný pri rozhovoroch s ním,“ potichu poúčal kamaráta Kris, keď tí traja odišli. Keď sa pred večerom vrátili do hotela, tak celý večer aj celú nedeľu strávili Kris so Samom na izbe a pripravovali ďalšie propagačné videá na stránku spoločnosti Newtimescomp.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár