V utorok ráno Samo s Krisom úpenlivo čakali vo vyšetrovacej väzbe na Alenin príchod. Okolo pol desiatej prišla v sprievode strážnika, ktorý jej otvoril dvere do cely. Okamžite sa rozbehla a objala Sama okolo pliec.
„Samo, čo sa to stalo?“ Samo s Krisom jej podrobne rozpovedali všetko o falošnom obvinení. „To je strašné, čo s vami bude?“
„Dnes po obede nás prídu pozrieť moji rodičia. Právnik sa s nami stretne až vo štvrtok po obede,“ oznámil Samo. „Predsa sme nič nespravili. Na tamto falošné obvinenie nemajú dôkazy. Nemôžu nás dať na súd za to, že som sa posmieval gayovi a raz ho zbil.“
„Hovorila som ti, aby si toho chudáka nechal na pokoji.“
„Lenže on ma obviňuje zo zločinu, čo som nespáchal. Nepísal som mu tie výhražné správy. To je lož. Za toto by som ho najradšej...,“ rozčuľoval sa Samo.
„Nechaj ho tak, to je tvoj najväčší problém. Ty si ho nenávidel od septembra a stále si mu ubližoval. Teraz sa ti to vypomstilo.“
„Neznervózňuj ma ešte ty Ala. Ja aspoň nekradnem spolužiakom jedlo, ako ty na začiatku roka. Veď to robia žobráci.“
„Samo, už som ti hovorila, že ja som nemala na výber, ale ty áno. Teba nikto nenútil nadávať Antonovi za to, že je gay.“
„Len som chcel tomu idiotovi povedať pravdu, za to sa nehanbím.“
„Ale nemôžeš s ním tak kruto jednať, ako si sa k nemu správal,“ poúčal ho Kris.
„Ty radšej buď ticho, ty si zase zbabelec, ktorý sa nedokáže brániť, keď ti robia zle,“ odsekol mu Samo.
„Prestaňte, Samo, čo je to s tebou? Zrazu bývaš veľmi podráždený, takýto si nebýval,“ pokrútila hlavou Ala. „Prosím ťa, ukľudni sa. Rozmýšľajme radšej, ako by sa vám dalo pomôcť,“ upokojovala chalanov Ala.
„Pomôže nám až právnik, ktorý príde vo štvrtok,“ konštatoval Kris.
„Dovtedy tu musíme hniť pre nič za nič.“
„Predsa vás nemôžu bezdôvodne uväzniť. Pravda musí vyjsť najavo. Ty Samo si sa ako jeden z mála chalanov vždy riadil pravdou. Povedať pravdu nie je zločin.“
„Možno nás práve za to uväznili Samo,“ povedal Kris.
„Ako to myslíš?“ čudovala sa Ala.
„Ja som presvedčený, že to musí súvisieť s tým, čo sme so Samom videli v hoteli. V stredu večer sme sledovali Juríčka v kuchyni a pristihli sme ho kradnúť mäso. Vo štvrtok sme to povedali Blaškovi a v piatok nás zoznámil s Vrbovským. Veľmi nás pred ním a profesormi chválil.“
„Dokonca podplatil Ábeloviča aj Kučerovú, aby nám dovolili neísť na prax,“ skočil mu do reči Samo. „Už to je protizákonné. A veľmi nám v pondelok na bankete rečnil, aby sme boli čestní v práci.“
„Malo nás už vtedy napadnúť, že to nie je v poriadku. Zdá sa mi, že je veľký klamár,“ prehlásil Kris.
„Lenže, vyšetrovateľ nám včera povedal, že Blaško svedčil, že sme určite nevinní,“ protirečil Samo.
„Tak už neviem,“ rezignoval Kris.
„Niekde v hoteli sa dejú zákerné veci, Ala buďte opatrní. Neviete, čo môžete očakávať,“ vystríhal ju Samo.
„Aj vy buďte opatrní,“ zavzlykala Ala a hodila sa Samovi okolo pliec. „Ľúbim ťa.“ Táto krátka veta zapôsobila ako balzam na Samovu ubolenú dušu. Začal sa cítiť o trošku lepšie, keď vedel, že je nablízku osoba, ktorá zdieľa jeho bolesť. Mal dojem, akoby mu náhle padol zo srdca obrovský balvan.
„A mňa?“ nečakane sa spýtal Kris. Sama táto otázka vyviedla z miery. Pozrel na svoju priateľku a videl, že je zmätená. Zdalo sa, že váha, ako má odpovedať.
„...e...e...e si úžasný kamarát Kris. Veľmi si ťa vážim,“ utešila Krisa Alena.
„Nemaj zase strach. Aj ty si po čase nájdeš babu,“ mávol rukou Samo.
„Teba som sa nepýtal,“ odsekol Kris.
„Ty buď už konečne odvážnejší a sebaistejší,“ upozorňoval Samo. „A správaj sa ako riadny chlap.“
„Chalani, prestaňte už,“ zahriakla ich Ala. „Musím sa už ponáhľať. Objednala som si taxi späť do hotela, aby som to stihla do začiatku poobednej smeny. Večer napíšem. Pravda vyjde najavo, uvidíte. Čaute!“ rozlúčila sa.
„Musel som ti povedať pravdu rovno do očí. Niekedy ma tvoja zbabelosť štve,“ oznamoval Samo Krisovi. „Ja hovorím ľuďom veci na rovinu. Pravda je veľmi dôležitá.“ Samo sa hlboko zamyslel a zahľadel do okna. „Aj teraz by ma zaujímala pravda, prečo nás vlastne nepravdivo obvinili?“ Samo pokrútil hlavou. „Vieš, keď sme do hotela prišli, mal som jeden nezmyselný sen. Ocitol som sa v nejakej zázračnej krajine, kde bývali elfovia a tam som stretol istého svetelného čarodejníka, ktorý si hovoril arcimág. Ten mi povedal, aby som neustále išiel za svetlom pravdy.“
„Nevolal sa náhodou ten mág Flavus Tomas Solarus? Mne sa o ňom tiež snívalo prvú noc v hoteli,“ tvrdil Kris.
„Čože? To je fakt čudné. Ako môžeme mať dvaja ten istý sen naraz? Spomínam si, že ten Solarus mi radil aj to, aby som poznával zvnútra a riadil sa intuíciou. Ja som od začiatku cítil, že s Blaškom nie je niečo v poriadku. Teraz sme na to doplatili.“
„Ten sen je zrejme dosť dôležitý,“ predpokladal Kris. „Čo všetko hovoril arcimág? Rozmýšľajme.“
„Tvrdil, že tamto bol iba sen, ale máme ho hľadať. To je to, čo by sme mali urobiť. Budeme po ňom pátrať hneď ako sa dostaneme späť do hotela,“ rozhodol Samo.
„Samuel, Kristián, máte návštevu,“ prerušil ich dialóg policajt, ktorý prišiel pred dvere ich väzby.
„Mama!“ zvolal Samo, keď za dverami uvidel svoju matku. Pani Nováková vbehla do malej miestnosti a Samo sa jej ihneď vrhol okolo pliec. Za ňou vošla nižšia pani s hnedými kučeravými vlasmi. Pani Remenárová tiež prišla navštíviť svojho syna.
„Ahoj synak. Včera nám volala profesorka Kučerová a povedala o tomto obvinení. Ihneď som si zobrala na dnes dovolenku, lebo som malo o teba veľký strach.“
„Ďakujem mama,“ potešil sa Samo. „Je to celé jedna veľká lož. Otec?“ zarazilo Sama, keď uvidel, že za mamou vošiel do väzby aj jeho otec.
„To máš za to, čo robíš. Konečne si dostal to, čo si si zaslúžil.“ Samo pokrútil hlavou. Neodôvodnené výčitky otca, ktorý sa nesnaží pochopiť pravdu bolo to posledné, čo teraz potreboval počuť.
„Prestaň, zahriakla ho mama. Vysvetli to,“ obrátila sa k synovi. Samo s Krisom pomaly rozpovedali všetko, čo sa týka tohto prípadu. Pani Nováková iba neveriacky pokrútila hlavou.
„A to si mi na začiatku písal, aký úžasný je ten Hotel u krvavého steaku.“
„Veď práve, to. Bol až príliš úžasný, mali sme si to uvedomiť.“
„Celý život nič dobré nevieš robiť a potom sa pridáš k jednej debilnej podvodnej firme, kde škodíte ľuďom. Zločinec je z teba, hanbím sa, že si môj syn!“ zakričal Samov otec.
„Prestaň, to nie je pravda. Aspoň raz počúvaj svoje dieťa,“ napomínala manžela pani Nováková. „Nechaj nás, prosím, osamote.“
„Odíď na chvíľu, prosím,“ požiadal Samo otca.
„Pán strážnik, môžeme s pani Remenárovou hovoriť so synmi osamote?“ obrátila sa s požiadavkou pani Nováková k policajtovi.
„Pán Novák, poďte na chvíľu preč,“ prikázal policajt.
„Veď počkaj, keď sa mi dostaneš pod ruku,“ vyhrážal sa pán Novák synovi pri odchode z miestnosti.
„Na čo si ho vôbec brala so sebou mama? ...aby mi tu nadával?“
„Ja som ho nevolala, on išiel dobrovoľne. Potrebuje sa cítiť dôležitý a všetko musí byť, ako chce on,“ vysvetľovala pani Nováková. „Chalani, v tejto situácii vám my dve pomôcť nemôžeme.“
„Zohnali sme dobrého právnika, ale ten príde až vo štvrtok,“ oznamovala Krisova mama.
„Tato neprišiel?“ spýtal sa Kris.
„Nie, tatina neuvoľnili z práce,“ odvetila mu mama. „Ja som si našťastie mohla zobrať dovolenku.“
„Synak, doniesla som ti nejaké čokolády a limonády.“
„Chalani, zaplietli ste sa s veľkými podvodníkmi. Takýchto podvodných firiem je na Slovensku aj vo svete dosť. Toto bude ťažké dokázať.“
„Nič z toho sme nespravili,“ hneval sa Samo. „Antonovi som nič také cez facebook nenapísal. Iba raz som toho gaya zbil, viackrát nie.“
„A on to šikovne zneužil. Poskladali to spolu a presvedčivo vykonštruovali falošné obvinenie.“
„Tí hackeri z firmy Newtimescomp sa museli spojiť s Antonom a vymyslieť túto lož,“ dedukoval Kris. „On sa s nimi pozná?“
„Pochybujem,“ pokrútil hlavou Samo. „On je taký sprostý, že sotva vie, čo počítač je. Určite by nemohol spolupracovať s takouto firmou.“
„Ale nejako sa spojiť museli, niečo alebo niekto ich musel dať dokopy,“ poukázala Samova mama.
„Blaško,“ ihneď prehlásil Samo. „Určite je to cez neho. Zistili sme veľké tajomstvo v jeho hoteli a on sa asi bojí, že by sa to vyzradilo.“
„Môže byť, počuli sme, že sa pozná s Kráľovičom, aj jemu dával nejakú špeciálnu prácu, len nevieme, akú,“ rozmýšľal Kris.
„Kráľovič sa aj vtedy v parku, keď ma zbil, chválil, že jeho otec sa s Blaškom pozná. Jediný z triedy vedel niečo o Hoteli u krvavého steaku,“ pripomenul Samo.
„Áno, takže on sa s Blaškom spojil a spolu vymysleli túto lož. Anton a Miro bývajú s Kráľovičom na izbe, tak ich ľahko prinútil spolupracovať. Oni sa ho boja, tak to zneužil,“ pospájal súvislosti Kris.
„Mohlo to byť takto,“ súhlasila pani Nováková. „Lenže to by bolo treba aj dokázať. Museli by sme ich usvedčiť a to bude veľmi ťažké. Navyše to nie je všetko. V takýchto prípadoch hrajú veľmi dôležitú rolu aj peniaze. V spoločnosti je korupcia veľmi rozšírený jav. Peniazmi sa ľudia riadia viac ako pravdou, dokonca aj súdy. Je to smutná pravda chalani. Keď títo podnikatelia uplácajú aj súdy, tak neviem, či máte šancu.“
„Takže zhnijeme vo väzení za to, že zvykneme hovoriť pravdu?! neveril Samo svojim ušiam.
„To netvrdím, ale teraz vám nedokážeme pomôcť. Vo štvrtok prídeme za vami znova aj s právnikom,“ utešovala syna pani Nováková. „Držte sa. Samo, inak som na teba veľmi hrdá za to, že si dokázal spraviť, čo si spravil v hoteli. Som rada, že mám takého syna, ktorý má zmysel pre pravdu,“ pobozkala Sama na líce.
„Do štvrtku niečo vymyslíme synček, neboj sa,“ utešovala Krisa mama. „Ahojte,“ rozlúčili sa obe mamy so svojimi synmi, keď vyšli z väzby.
„A ešte jedna vec,“ vošiel dnu pán Novák. „Je mi jedno, že si môj syn, vôbec ma netrápi, čo sa s tebou stalo. Skončil si tam, kde si smeroval. Ja som s tebou skončil,“ otočil sa a odišiel preč. Samo pokrútil hlavou. Hoci to nebolo nečakané, ale aj tak je hrozný pocit počuť od vlastného otca takéto slová. Žiadnu ďalšiu návštevu už v ten deň Samo s Krisom nemali. Samo sa už začínal poddávať zúfalstvu a beznádeji. V noci skľúčene sledoval mesiac, ktorý už bol takmer vo fáze splnu. Čo ak naozaj pravda nezvíťazí a Blaško s Vrbovským presadia, aby ich uväznili. A čo sa stane s Alou, Matúšom a ostatnými spolužiakmi? Čo ak aj na nich čaká nejaké nebezpečenstvo v Hoteli u krvavého steaku a nikto o tom nevie? Na ďalší deň v stredu v dopoludňajších hodinách ich strážnik opäť poctil svojou návštevou. Znova priniesol dve obálky:
„Samuel, Kristián, mám pre vás prekvapenie. Už teraz došlo rozhodnutie sudcu.“ Samo si okamžite obálku zobral a roztrhol. Stálo tam:
„Trestné stíhanie voči obvineným Samuelovi Novákovi a Kristiánovi Remenárovi v súvislosti s poslaním škodlivých súborov na stránku spoločnosti Newtimescomp bolo ukončené. Obvinení chalani boli uznaní nevinnými, nakoľko nebolo preukázané, že by to museli byť práve oni. Sudca prípad podrobne preskúmal a prihliadol aj na tvrdenia rodinných príslušníkov, profesorov a spolužiakov obvinených, ktorí zhodne tvrdili, že žiadny z obvinených sa v minulosti nikdy nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti. Z tohto dôvodu sudca nariaďuje okamžité prepustenie obidvoch obžalovaných.“
„Gratulujem chalani,“ usmial sa strážnik. „Okresný sudca sa dopočul o tomto prípade a osobne sa oň začal zaujímať. Nakoniec uznal vašu nevinu, môžete sa vrátiť domov. Aj ja som si myslel, že ste nevinní. Vidím to na vás. Zločinci pôsobia úplne iným dojmom, ako vy dvaja. Za pätnásť rokov praxe na polícii to už poznám. Zoberte si veci a poďte, ja vám zoženiem odvoz domov. O chvíľu po vás prídem,“ odišiel na chodbu.
„Výborne, dúfal som, že pravda vyjde najavo,“ prehlásil Samo.
„Naši budú veľmi milo prekvapení, keď nás o pár hodín uvidia doma,“ radoval sa Kris.
„Vieš čo...Bolo by lepšie, keby sme sa vrátili do toho zvráteného hotela. Aj tak tam podľa školského poriadku musíme byť do skončenia povinnej praxe, čiže do piatka. Chcem definitívne vypátrať, o čo tam vlastne ide. Tie záhadné veci musíme definitívne objasniť. Ak spolužiakom naozaj niečo hrozí, mali by sme im pomôcť. Najviac ma zaujíma, ako bude reagovať Blaško, keď nás znova uvidí v hoteli.“ Samo a Kris si zobrali všetky veci. Spravili si malý výlet po meste a o sedemnástej hodine sa už viezli taxíkom späť do Hotela u krvavého steaku.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár