„Ala, Kris, čo to má znamenať?!“ Samo zabudol zatvoriť ústa od prekvapenia.
„Tak toto by som od teba nikdy nečakal, Kris.“
„Samo, Ala má radšej mňa,“ objasňoval svoje správanie Kris.
„Ty zradca! Ako sa dovoľuješ bozkávať sa s mojou priateľkou? Tak pre toto si mi nedvíhal mobil! A ja som si myslel, že si kamarát.“
„Samo, ty si v poslednej dobe stále naštvaný a myslíš len sám na seba,“ vstúpila do rozhovoru Alena. „To sa už nedalo počúvať.“
„Kedy bývam ja agresívny? Čo to trepeš Ala?“
„Bezdôvodne biješ Antona, nadávaš na Mareka, Blaška, Juríčka a každého, koho správanie sa ti nepáči,“ vyčítala mu Alena. „Si veľmi netolerantný.“
„Len som tým sprostým idiotom povedal pravdu do očí,“ obhajoval sa Samo.
„A ty si dokonalý?“
„To som nikdy nepovedal. Len som chcel byť úprimný. To predsa nie je zlé. Ty sama si mi hovorila, že si na mne veľmi vážiš, že som úprimný.“
„Lenže, posledné dni si veľmi necitlivý a myslíš iba sám na seba,“ kritizovala Sama Ala.
„Netrep, ja som nikdy nebol sebecký.“
„Chcel si sa uliať z praxe, keď si pomáhal robiť tú stránku pre firmu Newtimescomp. Vôbec ti nevadilo, čo si myslia ostatní.“
„Ala, to som nerobil kvôli sebe. Vrbovský vtedy sľuboval, že nám dosť zaplatí. Chcel som teba pozvať v lete na chatu. Ja nebudem robiť to, čo ma nebaví. Ja nechcem byť kuchár, tak prečo budem makať v kuchyni ako nejaký otrok, keď sa tomu venovať nebudem.“
„Aj iných to nebaví, ale povinnej praxi sa nevyhýbajú. Nemôžeš robiť iba to, čo sa tebe chce. Musíš myslieť aj na ostatných,“ poúčala Sama Alena.
„Aj ja som ti to hovoril,“ potvrdil Kris. „Ja som sa praxi nevyhýbal, napriek tomu, že mi dali Blaško a Vrbovský inú robotu.“
„Ty sa neozývaj, ty špinavý zradca,“ kopol Samo Krisa do brucha. „Si jeden zbabelý potkan, ktorý nedokáže povedať ľuďom pravdu na rovinu. Už na základke som ti vždy práve ja musel dodávať odvahu, keď sme chodievali do táborov, keď sme boli na kúpalisku, musel som ťa brániť pred spolužiakmi,... A teraz si ma za mojím chrbtom takto zákerne podviedol.“ Samo udrel Krisa päsťou do tváre a vzápätí ho zhodil na posteľ.
„Zbláznil si sa? Ja nie som zbabelec, len sa snažím vyriešiť problémy rozumne. Nechcem sa s každým vadiť, preto nepoviem krutú pravdu do očí,“ bránil sa Kris.
„Nepovedal si nič, len si sa zbabelo prizeral, keď mi na základke nadávali. Dokonca aj keď ma Jurkovič bil, tak si nič neurobil. Bál si sa, aby si nedostal aj ty, tak si bol ticho. Veď ty si slabý ako baba!“ nadával Samo Krisovi.
„Samo!“ zľakla sa Alena. „Ako to rozprávaš? Počúvaš sa vôbec? Veď ty si ako vymenený. Čo sa s tebou stalo? Takýto si nebýval.“
„Nie, nebýval. Až teraz sa mi otvorili oči,“ riekol Samo. „Vidím, čo je dobré a čo nie, narozdiel od tohto chudáka. Čo na tom zbabelcovi vôbec vidíš Ala?“
„Kris je oveľa citlivejší a pokojnejší ako ty Samo,“ pochválila Krisa Ala.
„A zradca najlepšieho kamaráta, zabudla si povedať,“ dodal Samo a znova kopol Krisa do brucha.
„Prestaň Samo,“ zahriakla ho Ala.
„To má z tých akčných filmov a hier, ktoré stále drtí na notebooku,“ kritizoval ho Kris, ktorého tvár sa začala červenať od bolesti. Samo kopol Krisa ešte raz a odsotil ho na posteľ:
„My dvaja sme skončili Kristián!“ Samo sa okamžite zvrtol, vyšiel von a tresol za sebou dverami. Vrátil sa na izbu a po zvyšok večera už nepovedal Krisovi ani slovo, dokonca na neho ani nepozrel. Situácia sa nezlepšila ani na ďalší deň ráno. Kris odišiel k babám na izbu. Samo ostal s Matúšom a Jurom na izbe. Pozvali si k sebe Mareka, Luboša a Mária.
„Posledný deň na tejto úžasnej praxi, to treba osláviť,“ radoval sa Marek.
„Dúfam, že nechceš zase chľastať,“ zľakol sa Samo.
„Veď dnes nerobíme. Nikto nebude posledný deň zisťovať, či pijeme na izbe,“ zahováral Marek, keď z ruksaku vyťahoval fľaše tvrdého alkoholu.
„Toto bola moja najlepšia prax vôbec,“ vychvaľoval si Marek. „Ani v špičkových amerických hoteloch sa počas pracovných dní tak nezabavíme, ako tu. Budem sem chodievať pravidelne.“
„Aj ja by som chcel,“ zdieľal ten istý názor Juro.
„Poviem otcovi, aby u Blaška vybavil, aby sme sem mohli chodievať praxovať aj v lete. Tak na zdravie,“ otváral Marek fľašu hruškovice.
„Samo, daj si aj ty trocha,“ pobádal ho Matúš. „Zabudneš na chvíľu na Alu.“
„Nechcem, nemám náladu,“ pokrútil hlavou Samo a zvesil hlavu. Nemal chuť oslavovať s ostatnými, myseľ mu zapĺňal iba smútok nad Alenou a hnev nad Krisom.
„Pozri, ani ja nepijem, ale v túto chvíľu si trošku dám. Daj si aj ty, uľaví sa ti,“ prehováral ho Matúš.
„Tak dobre, na zdravie,“ štrngol si Samo so spolužiakmi, dokonca i s Jurom, čo by inokedy neurobil. „Stále nechápem, ako to mohol Kristián spraviť,“ rozčuľoval sa Samo. „Najradšej by som mu rozbil hubu. „Naraz som stratil priateľku i najlepšieho kamoša.“
„Baby sú svine, na to si zvykneš,“ ľahostajne mávol rukou Juro. „Dobré sú jedine v posteli.“
„Prestaň Juro. Ja som stokrát lepší ako Kristián vo všetkom, tak prečo má Ala radšej jeho?“
„Netráp sa tým, to sa časom vyrieši,“ upokojoval Sama Matúš a poklepal ho po pleci. „Aj my s Denisou sa často hádame, no máme sa radi. Láska je asi veľmi zložitá.“
„Ty to zase nepreháňaj ty ožran. Budeme piť večer na bankete. Tam bude Blaško a profesori. Nesmú vidieť, že už tam prídeme opití,“ upozorňoval Mareka Luboš, keď videl, že do seba leje fľašu vodky.
„Zahráme poker o peniaze?“ spýtal sa Mário a vytiahol balíček kariet. Samo s Jurom vyhrali v pokri najviac. Samo sa zriekol peňazí, ktoré vyhral. Pripadalo mu nečestné brať peniaze od kamarátov za hru. Toto sa však nedalo povedať o Jurovi, ten si vypýtal všetko, čo vyhral do posledného centu. Po obede sa Samo s Matúšom ešte poslednýkrát vybrali do posilňovne vedľa hotela. Počas cvičenia Samo stále premýšľal nad Alenou, ako ju získa späť. Všimol si, že počas celého dňa mu pracovníci hotela venovali zvýšenú pozornosť. Všade, kde bol, v jedálni, na chodbe, na recepcii, stále ho niektorý zo zamestnancov hotela sledoval. Dokonca aj vo fitnescentre na neho kútikom oka pozeral tréner. Keď sa na neho Samo pozrel, tak sa rýchlo odvrátil. Robia to na Blaškov príkaz? Predchádzajúcu noc Samo počul, ako pred jaskyňou Blaško Kráľovičovi povedal, že jeho a Krisa viac nespustí z dohľadu. O devätnástej hodine sa všetci stretli v hlavnej jedálni. Vnútri na nich čakala prestretá slávnostná tabuľa podobne ako v ten večer, keď pricestovali. Na čele stola sedel inžinier Blaško oblečený zrejme v najlepšom saku, aké mal. Po jeho pravici bol vrchný čašník Brestovanský a po ľavici šéfkuchár Juríček, obaja odetí v slávnostných oblekoch. Napravo od Brestovanského sedel profesor Ábelovič a naľavo od Juríčka profesorka Kučerová. Študenti sa usadili podobne ako na úvodnej hostine, s tým rozdielom, že Samo si nesadol vedľa Krisa, ale medzi Matúša a Mareka. Kris si sadol vedľa Aleny. Samo postrehol, že pri slávnostnej tabuli nebol prítomný Kráľovič. Zrejme si to nikto nevšímal. Na stoloch nad taniermi mal každý hosť položený pohár s fernetom na prípitok. Majiteľ hotela sa postavil, aby predniesol záverečnú slávnostnú reč:
„Vážení profesori, milí študenti. Bolo pre mňa veľkou cťou poskytnúť vám možnosť absolvovať povinnú prax v našom novootvorenom hoteli. Verím, že uplynulé dva týždne boli pre vás obohatením po stránke pracovnej, osobnostnej, ale aj relaxačno – zábavnej. Som presvedčený, že skúsenosti získané...prepáčte.“ Inžinierovi Blaškovi znova zazvonil mobil: „Prosím, inžinier Blaško...Tak to nie....To nepôjde tak rýchlo...Ak sa uvažuje o výrobe nového modelu, je nevyhnutné urobiť veľmi podrobnú analýzu trhu a zistiť dopyt...To musíme prebrať na schôdzi so všetkými manažérmi...Musíme prihliadať aj na finančné možnosti zákazníkov...Podrobne to preberieme v pondelok o jedenástej v mojej kancelárii v závode...Dovtedy získajte čo najviac potrebných informácií...Teraz mám robotu, tak ma už, prosím, nerušte. Pekný večer prajem...“ zložil telefón. „Kde som to?..Aha. Som presvedčený, že skúsenosti získané na tejto praxi účelne využijete na vašom budúcom pracovisku, nech to bude kdekoľvek. Spomeňte si na všetko, čo ste sa naučili v jedálni alebo v kuchyni. Majte v pamäti každé stretnutie so zákazníkom, pretože život je najlepší učiteľ. Teória má zmysel iba vtedy, ak je aplikovaná do praxe. Ja, pán vrchný čašník Brestovanský a pán šéfkuchár Juríček sme na vlastné oči videli obrovské talenty v každom jednom z vás. Preto vám každému osobitne hovorím. Budúcnosť vám otvára dvere dokorán. Zužitkujte svoje nadanie v každej oblasti, nielen pri práci v pohostinských zariadeniach. Robte to, čo vás baví a vaša práca vždy bude korunovaná úspechom. Dúfam, že s viacerými z vás sa niekedy v budúcnosti uvidím. Možno budeme kolegovia.“ Inžinier Blaško po tejto vete špeciálne pozrel na Mareka. „Určite sa vám v našom hoteli páčilo. Dajte o tomto zariadení vedieť svojim známym, spolužiakom, rodine, priateľom. Píšte o Hoteli u krvavého steaku na facebooku a šírte dobré meno hotela. Získajte nám nových zákazníkov a umožnite im prežiť nezabudnuteľné chvíle, ktoré ste tu zakúsili vy. Vy všetci ste boli pre náš hotel prínosom. Nech tento radostný rozlúčkový večer s diskotékou, tombolou a prekvapením spečatí naše priateľstvo. Pripíjam na zdravie nám všetkým,“ majiteľ hotela pozdvihol svoj pohár. Všetci v sále urobili to isté. Čašníci a servírky všetkým naservírovali predjedlo, potom polievku podobne ako na prvom bankete. Samo a všetci študenti si vychutnávali lahodné pokrmy a rozprávali sa pri tom. Samo sa už cítil uvoľnenejšie. Možno mal Matúš pravdu a teraz im už nič nehrozí. Zistenie, že Blaško je tajný drogový dealer, ktorý má styky s podsvetím, je síce veľmi nepríjemná informácia, ale zajtra na poludnie sa už budú viesť autobusom domov, tak ho to trápiť nemusí. Takých ľudí je na svete veľa, a nič s tým nenarobí. Radšej by sa mal tešiť z peňazí, ktoré si tu zarobili. Keď čašníci priniesli hlavné jedlo marinované jelenie ..., priniesli v ľavej ruke po chvíli aj fľaše s vynikajúcim vínom. Pán Blaško sa znova postavil:
„A teraz najväčšie prekvapenie. Dovolil som si na túto počesť objednať toto červené víno Dunaj, ročník 2009 z obce Strekov z južného Slovenska. Je nesmierne vzácne. Jeho božská chuť určite poteší každý jazyk v tejto miestnosti.“ Čašník stojaci za inžinierom mu nalial do kalicha víno. Blaško pozdvihol pohár a privoňal k nemu. „Už samotná aróma tohto vznešeného nápoja povznáša dušu i myseľ. Okúste všetci tento lahodný nápoj.“
„To, hádam, nemyslí vážne,“ povedal Luboš svojmu okoliu. Ja som na nete čítal, že víno Dunaj z roku 2009 bolo ohodnotené medzi sto najlepšími vínami z roku 2013. „ Čašníci a servírky všetkým prítomným naliali víno. Niektorí študenti z neho odpili hneď, iní najskôr k nemu len privoniavali. Samo zdvihol svoj pohár a premýšľal. Toto je to najväčšie prekvapenie? Štvorročné víno, ktoré patrí medzi sto najlepších vín roka na Slovensku? Nie je to už naozaj prehnané? Veď sú iba študenti zo strednej odbornej školy. Intuitívne cítil, že niečo tu určite nesedí. Uvažoval, no kútikom oka si všimol, že Blaško teraz mimoriadne pozerá na neho a na Krisa, akoby sa chcel uistiť, či víno vypijú. To je ono, to víno. Niečo je s tým vínom. Radšej ho nevypije. Možno sú tam nejaké drogy, alebo čo. Priložil si kalich k ústam a tváril sa, že pije, no pery mal zatvorené. Chcel potichu upozorniť najmä Alu a Matúša, nech víno nepijú, no neskoro. Už si z neho odpili.
„Výborné, žiadne podobné víno som nikdy neokúsil,“ pochvaľoval si Matúš a pomaly si odpil znova. Samo videl, že aj všetci ostatní pri stole víno nielen pochvaľujú, dokonca sa až rozplývajú pôžitkom. Potreboval zistiť, o čo tu ide, tak sa správal rovnako ako oni. Predstieral, že pomaly odpíja z vína, hoci mal pery pevne zatvorené. Keď sa Blaško prestal na neho pozerať, tak nenápadne vylial víno do kvetináča, ktorý mal za chrbtom. Ostatní pri stole sa zhovárali, takže si to, zrejme, nikto nevšimol. Tiež nesmierne vychvaľoval víno, aby nevzbudil u Blaška podozrenie. Po hlavnom chode čakal už iba dezert. Po skončení hostiny začala v miestnosti diskotéka. Všetci vrátane Blaška, Juríčka, Brestovanského a profesorov sa pustili do tanca. Samo tancoval pri Matúšovi a chalanoch. Všimol si, že všetci sú zrazu vo veľkej eufórii. Bolo na nich vidieť, že sú neprirodzene nabudení radosťou. Usmievali sa ako omámení. Žeby to bol prvý účinok toho „vína?“ Napodobňoval ich správanie. Všimol si, že ostatní sa už začínali v tvári červenať. Dúfal, že si Blaško nevšimne, že farba jeho tváre sa nezmenila, to by ho asi prezradilo. V priebehu pol hodiny všetci tancovali čoraz rýchlejšie a intenzívnejšie. Rozprávali nezmysly a smiali sa. Hovorili útržkovite a ich reči strácali ucelený význam. Naozaj vyzerali ako nadrogovaní, zľakol sa Samo.
„Uúú Samo,“ podišla k Samovi Alena. „Toto je najlepšia diskotéka v mojom živote. To víno bolo super. Som rada, že si tu so mnou. Milujem ťa aj po tom, čo sa včera stalo medzi tebou a Krisom úú. Odpúšťam ti, že si ho včera zbil a aj to, že niekedy si agresívny.“
„Dik Ala,“ poďakoval sa Samo. Nebol si však istý, či by to isté povedala v triezvom stave.“
„Mám ťa rada takého, aký si, ale aj Kris je celkom fajn.“ Zrazu sa začala kolísať na nohách.
„Je ti dobre Ala?“ strachoval sa Samo a oprel si ju o pravé plece.
„Je mi fajn, len som asi unavená, sadnime si na chvíľu.“ Samo ju podopieral a posadil na stoličku, kde sedela počas banketu. Pre istotu si sadol vedľa nej. Aj on sa radšej tváril, že je nabudený z čudného vína, ale pozorne Alu sledoval a rozprával sa s ňou. O pár minút neskôr sa začali usádzať aj ostatní študenti. Všetci vyzerali, že sú veľmi vyčerpaní. Niektorí okamžite zaspali od únavy. Samo tiež predstieral, že zaspáva. Stihol si ešte všimnúť, ako Blaško tancuje s profesorkou Kučerovou, ktorá sa tiež smiala červená v tvári. Vedľa sa pokúšal tancovať aj profesor Ábelovič, hoci tanec asi nebola jeho silná stránka. Do piatich minút všetci študenti zaspali na stoličkách, tak zatvoril oči aj Samo. Oprel sa o operadlo stoličky a čakal, čo sa bude diať. Ticho. Zdalo sa mu, že na stoličke sedí bez pohnutia, predstierajúc, že spí, asi pätnásť minút. Po krátkej chvíli počul, ako sa otvorili dvere do jedálne a niekoľko osôb kráčalo k spiacim študentom. Stále mal obe oči zatvorené. Zrazu pocítil, ako ho jeden pár rúk schytil za ruky a iný za nohy. Kam ich nesú? Vyniesli ich o tri poschodia vyššie do jednej malej miestnosti a tam ich položili na zem. Počul, ako sa dvere zatvorili a v zámke sa otočil kľúč. Zamkli ich tam? Počkal asi minútu, kým všetky zvuky spoza dverí stíchli, čo znamenalo, že ich únoscovia sa vzdialili. Otvoril oči a videl, že v malej miestnosti s oknom ležia na dlážke všetci študenti vrátane oboch profesorov.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár