Keď v piatok večer pricestovali Samo s Krisom vlakom domov, Samo pozval na chvíľu Krisa k sebe. U Novákových bola doma iba Samova mama, otec zvyčajne prichádza až okolo dvadsiatej hodiny večer:
„Čau mama,“ pozdravil Samo.
„Dobrý deň pani Nováková,“ povedal Kris.
„Vitajte chalani,“ privítala obidvoch pani Nováková. Samova mama bola nízka pani s čiernymi dlhými rovnými vlasmi. Počkala, kým si Samo a Kris vyzliekli bundy, prezuli sa a vošli do obývačky. „Čo bolo v škole nové?“
„V pondelok odchádzame na celé dva týždne na súvislú prax do Hotela u krvavého steaku,“ oznámil mame Samo.
„A to je kde?“ čudovala sa mama, rovnako ako každý.
„To netušíme. Nikto, ani Marek Richtárovič, ktorého otec vlastní hotelovú sieť, to nevedel,“ pokrútil hlavou Kris.
„Ani na nete sme to nenašli,“ potvrdil Samo.
„Nuž, to je zvláštne. Som zvedavá, čo to bude za miesto.“
Samo si spomenul na jedinú osobu, ktorá tvrdila, že o tomto hoteli niečo vie. Spomienka na dotyčného však bola veľmi nepríjemná. Bolesť v hrudníku, keď mu na ňom kľačal Kráľovič bola ešte veľmi čerstvá a modriny sa stále úplne nezahojili. Od ich bitky v parku v stredu večer sa Samo a Kris s Kráľovičom nestretli, vo štvrtok ani v piatok zase nebol v škole.
„Predstavte si, že Kráľovič, ten psychopatický feťák v stredu v parku rozprával, že ten hotel je veľmi dobré miesto na prax. Teší sa tam a s istotou mi tvrdil, že si tam dobre zarobí.“
„To budeme mať platené?“ potešil sa Kris. „V prvom polroku sme mali súvislú prax v školskej kuchyni zadarmo.“
„Tak to sa teším, chalani,“ usmiala sa pani Nováková.
„Aj ja veru, veľmi teraz potrebujem ďalšie peniaze,“ oznámil Kris.
Samo sa pozrel Krisovi do očí a pohybom očí a jednoduchou gestikuláciou mu niečo naznačil. Potešilo ho, keď videl, že jeho najlepší kamarát súhlasí. Samo podrobne rozpovedal mame, ako Krisovi záhadne zmizla v stredu peňaženka so sedemdesiatimi eurami.
„Ja som presvedčený, že si ju zrejme vtedy zabudol vo vrecku v rifliach, keď sme išli na prechádzku. Niekto ti ju odtiaľ musel zobrať,“ vysvetľoval Samo svoju teóriu.
„Ja len nerozumiem tomu, ako je možné, že žijeme v takejto dobe,“ krútila hlavou Samova mama. „Keď som ja bola vo vašom veku, vtedy bolo nemysliteľné, že by sa kamaráti okrádali. Ako môžu byť dnes ľudia k sebe takí zlí.“
„Podľa mňa to boli gay Anton a retard Miro, od nich nevieš, čo môžeš čakať. Ich si viem predstaviť, ako kradnú. Anton ma rozčuľuje už od septembra. Už vtedy som mu chcel dať na hubu,“ rozhorčoval sa Samo.
„Samo zrejme nemá rád gayov,“ konštatoval Kris.
„Však to je nechutné a choré, keď vidím, ako sa chlapi oblizujú.“
„A si si istý, že peňaženku nemohol vziať niekto iný?“ rozmýšľala Samova mama.
„Luboš, ani Marek by to určite neboli,“ krútil hlavou Samo.“
„No chalani, dávajte si neustále veľmi dobrý pozor na svoje veci. Dnes sa kradne všade, ako ste sa presvedčili. Samo, prečo máš modrinu pod okom?“
Samo váhal, ako má odpovedať. Nechcel priznať, že ho v stredu v parku Kráľovič surovo zbil a ukradol mu peniaze a mobil. Ak povie pravdu, tak aj jeho mama si bude myslieť rovnako ako chalani v triede, že je slaboch a hlupák... Nie, to si nepomyslí. Mama je dosť súcitná a láskavá, tak zrejme bude Sama ľutovať ako nejakého úbožiačika. To Samo nechcel.
„Udrel som sa do tváre,“ povedal.
Vtom sa Samovi v mysli znova vynorili Alenine slová:
„Ty neklameš, ale hovoríš pravdu.“ Kvôli tomuto ho Alena má rada a vidí v ňom hodnotu. Váži si, že Samo zvykne hovoriť pravdu a nie to, čo sa mu v danej situácii hodí. Vedomie, že Samova pravdovravnosť je veľká cnosť, za ktorú ho jeho obľúbená spolužiačka obdivuje, ho napĺňala hrdosťou. Odmlčal sa, ale napokon našiel v sebe silu a rozpovedal mame všetko, čo sa stalo v stredu večer v parku.
„Prepánajána Samo! Dávaj si pozor, kade sa pohybuješ,“ zľakla sa Samova mama. „V parkoch v noci sa schádzajú drogoví dealeri, alkoholici, zlodeji, násilníci a podobne. Mohol si dopadnúť aj horšie. Ale je milé, že si mal odvahu brániť Alenu pred tým feťákom.“
„Najviac ma štve, že Kráľovič, Juro a viacerí chalani mi nadávajú do slabého chudáka, sprostého slušáka a závisláka.“
Mama sa zahľadela Samovi do očí:
„Samo, ty si musíš byť vedomý svojej vlastnej hodnoty. Netráp sa kvôli takýmto spolužiakom. Ty a Kris ste veľmi rozumní chalani, ktorí máte jasný vlastný názor. To má málokto v pätnástich rokoch. Ste vo veľkej miere samostatní, viete si sami poradiť s problémami. Ty Kris si viackrát pomáhal kamarátom s webovými stránkami a s počítačom, za čo si už dostal aj nejaké peniaze. Mnohí ľudia si nevedia tvorivou poctivou prácou zarábať ani v dospelosti, takí kradnú a predávajú drogy.“
„Mama, ale otcovi to nehovor, čo sa stalo,“ poprosil Samo.
„Neboj sa, nepotrebujeme, aby znova nadával,“ utešovala Sama mama. „Idem uvariť na večeru lečo.“
„Super, to mám rád,“ potešil sa Samo.
Samo zavolal Krisa do svojej izby a tam zapol svoj notebook. Prihlásil sa na facebook a hneď ako si pozrel novinky za posledný deň, tak facebook minimalizoval do lišty a zapol hru Counter Strike. Tam skoro vždy hrával online za policajtov. Už mal vypracovanú účinnú stratégiu, vďaka ktorej desaťkrát po sebe vyhrala jeho skupina nad teroristami.
Približne po hodine a pol buchli vstupné dvere do bytu a z chodby začuli hlasné vzdychnutie.
„Kris, prišiel môj otec,“ riekol Samo svojmu kamarátovi.
„Hej, počul som,“ prikývol hlavou Kris. „Asi sa poberiem domov. Nechcem počuť ďalšiu hádku.“
„Dnes som musel prepustiť ďalšieho lenivého idiota,“ počul Samo z obývačky hlas svojho otca. „Trvalo mu hodinu a pol, kým pri linke pochopil, čo po ňom majster chcel. Takýchto pomalých robotníkov teda nepotrebujeme. Ďalší povaľač, ktorý sa asi roky rozvaľoval pred telkou a zrazu sa rozhodol, že ide robiť. Je mi zle z takýchto ľudí,“ pohŕdavo hovoril Samov otec. „Kam tento štát speje?!“
Samo pokrútil hlavou a potichu povedal Krisovi: „Zase sa rozčuľuje, toto musím počúvať vždy, keď je doma.“
„Čo máme na večeru?“ opýtal sa pán Novák.
„Varím lečo,“ odvetila pani Nováková.
„To je dobré,“ pochválil večeru pán Novák. „Samo už prišiel domov?“
„Je v izbe.“
„Jasne, ako ináč,“ povedal Samov otec.
Samo videl, ako sa otvorili dvere jeho izby a v nich stál otec. Pán Novák bol vysoký, veľmi obézny muž s čiernymi vlasmi.
„Čau,“ pozdravil otca Samo.
„Dobrý deň,“ povedal Kris.
„Čaute, zase sa hráš? Čo iné sa dalo čakať?“
„Pred chvíľou sme prišli,“ oznámil Samo.
„A robil si dnes aj niečo užitočnejšie pre svoju budúcnosť okrem toho tvojho večného hrania?“
„Bol som v škole.“
„Samo, ja už budem musieť ísť,“ rozhodol sa Kris. „Čau, dovidenia pán Novák.“
„Dovidenia,“ odpovedal Krisovi Samov otec.
Samo vedel, že Kris odišiel v tejto chvíli preto, aby nemusel byť autentickým svedkom ďalšieho konfliktu Sama s otcom.
„Ale ja sa ťa pýtam, čo užitočnejšie okrem toho tvojho večného hrania na počítači si robil?“
„Hral som dnes len chvíľku,“ bránil sa Samo.
„Vždy keď ťa vidím doma, tak sedíš za počítačom a hráš sa videohry. Večne tam len strieľaš tých panákov alebo si vypisuješ s imaginárnymi ľuďmi na tom debilnom facebooku.“
„To nie sú imaginárni ľudia, ale konkrétni kamaráti.“
„Ale nič nerobíš preto, aby si sa zdokonalil! Musíš sa viac orientovať na praktické veci potrebné pre život. Veď sa učíš za kuchára, tak by si mohol mame pomôcť s prípravou večere a nie sa večne hrať. V živote musíš niečo dokázať, musíš neustále dennodenne na sebe drieť, učiť sa, zdokonaľovať sa, aby z teba niečo bolo! Inak budeš v živote nula! Nula! Tamtie videohry ťa len pripravujú o rozum. Ja keď som bol v tvojom veku, tak som sa učil jazyky, stále som čítal, pozeral som, čím môžem doma pomôcť našim a neustále deň čo deň som sa zdokonaľoval. Pamätaj si, v živote sa presadí len ten, kto vie zarobiť veľa peňazí. Prečo sa naša rodina má tak dobre? Kvôli tomu, že ja každý mesiac prinášam domov dvetisícosemsto eur. Ale veľa peňazí má len ten, kto vie v živote tvrdo bojovať. A presadiť sa vie len ten, kto neustále tvrdo maká!“
Samo by si mohol tieto otcove kázne nahrávať na magnetofón a púšťať každý víkend. Malo by to pre neho rovnaký význam. Smutné bolo, že otec týždeň, čo týždeň kričal na Sama stále to isté. Nadával a kritizoval Sama, akoby nerobil nič.
„Aj ten malý čiernovlasý stále sedáva za počítačom?“
„Ten malý čiernovlasý sa volá Kristián,“ upresnil Samo. „Veľa sedáva za počítačom, robí grafiku, stránky, prezentácie, videá,... Dokonca si tým už viackrát privyrobil, keď pomohol kamarátom s úlohami na počítači.“
Je smutné, že otec Sama skoro nikdy nevníma, už viackrát otcovi povedal, že ten „malý čiernovlasý“ sa volá Kristián Remenár. Pán Novák si stále hovorí len to, čo chce on a nesnaž sa zapamätať si, čo mu hovoria druhí.
„A prečo si teda aj ty nezarobíš nejaké peniaze tak ako on?!“ kričal otec.
„Dvakrát som si aj ja takto privyrobil, keď som pomáhal kamošovi vytvárať webovú stránku, tak vidíš, že je to užitočné.“
„Ale to nestačí! To dnes zrejme dokáže skoro každý debil. Musíš rozmýšľať, ako sa zabezpečíš natrvalo. Ja som sa vyučil na strednej za kuchára, išiel som robiť na dva roky do Viedne, zarobil som si a potom som išiel na výšku na STU a stal sa zo mňa inžinier. A teraz tu ty i mama žijete hlavne z mojich peňazí, tak si pamätaj, že by si si to mal vážiť! Jediní, kto vždy vedia, čo je pre teba najlepšie sú tvoji rodičia, tak ich poslúchaj!“
Samovi otec stále rozprával o tom, aký má byť, ako sa musí zdokonaľovať, ale nikdy nevyšlo z jeho úst slovo o tom, v čom je dobrý. Je žalostné, že Samov otec na ňom zrejme nevníma nič pozitívne. Vždy muselo byť v rodine podľa neho. On sa učil na strednej za kuchára, tak presadil, aby aj Samo sa išiel učiť za kuchára. Kuchár je v spoločnosti veľmi žiaduca profesia, tak by sa rýchlo zamestnal. Samo pôvodne chcel ísť na strednú odbornú školu energetickú, odbor grafik digitálnych médií. Kvôli tomu, že išiel na SOŠ Miroslava Fúkala on, tak išiel študovať za kuchára aj jeho najlepší kamarát Kris. Najlepšie na tom, že študujú za kuchárov je to, že si v triede našli najlepšieho kamaráta Matúša.
„Samo, povedz mi, čo vieš okrem ťukania a kukania do počítača?!“ pokračoval pán Novák.
Samo sklonil hlavu a zamyslel sa:
„Viem veľmi dobre robiť s počítačom, podobne ako Kris. Raz za týždeň chodievam cvičiť.“
„To je nič! To vie každý! Ja keď som bol mladší ako ty som chodieval hrávať futbal, pomáhal som na dome a vždy som sa staral o to, čo je užitočné, na rozdiel od teba. Ty si stále zavretý doma za počítačom, nechodievaš s partiou chalanov von, nechodievaš na diskotéky, takto nevieš nič o reálnom živote!“
„Chodievam aj von s dvoma najlepšími kamarátmi,“ obhajoval sa Samo.
„Chlapi, večera je hotová,“ zvolala mama z kuchyne.
„Zamysli sa, čo chceš v živote dosiahnuť, aby si nebol hanba našej rodiny!!!“ varoval Sama otec, silno treskol dverami a odišiel do kuchyne.
Samo mal náladu pod psa po tomto rozhovore. V tejto chvíli stratil chuť na večeru, naje sa radšej pred spaním, keď sa otec zavrie do svojej izby. Pred spaním prišla za Samom do izby jeho mama:
„Netráp sa kvôli tomu, čo ti otec hovorí. Ty si veľmi inteligentný a srdečný chalan, ja si to vážim. Otec bol vždy karierista, ktorému išlo hlavne o osobný prospech. Aj mne nadával predtým, ako si sa narodil, že som neschopná.“
„Ale je veľmi blbé, ak takto hovorí vlastnému synovi. Hanba rodiny, to je moc...“
„Nepočúvaj to,“ radila mu mama.
„Ale ak ho nepočúvam, myslí si, že ho nemám rád. Je strašne zahľadený sám do seba. Aj doma je stále len zavretý v izbe a pracuje so svojím notebookom, stále je a málo sa hýbe. Preto má takú nadváhu.“
„On je nešťastný sám zo svojho života, tomu porozumieš lepšie, keď budeš starší,“ utešovala Sama mama. „Myslí si, že zjedol všetku múdrosť sveta, ale má nízky prah empatie a nedokáže počúvať druhého človeka.“
„Ale vlastnú rodinu musí počúvať. Už by som mu aj vynadal, keby nebol môj otec. Mám ho rád, pretože sme rodina, inak by som ho nenávidel,“ prehlásil Samo.
„Medziľudské vzťahy sú veľmi zložité, rodinu si nevyberieš, ale treba si ju vážiť. Neboj sa Samo, on po čase, možno za desať rokov pochopí, aký si ty hodnotný človek. Len si ver a váž sám seba, takého aký si,“ radila Samovi mama.
Samo sa pousmial: „Dik.“
Samo nad týmto rozhovorom rozmýšľal aj v sobotu ráno. Čo ak má otec v niečom pravdu a naozaj je neschopný? Alena ho v stredu utešila, že je veľmi vnímavý a otvorený pre pravdu. Aj to je dobrá vlastnosť. Má viac priateľov v škole ako mával otec podľa toho, čo mu povedala mama. Keď bol v sobotu a v nedeľu vonku s Matúšom a Krisom, už na hádku s otcom nemyslel. V nedeľu podvečer sa zbalil na dva týždne, nakoľko už na ďalší deň o štrnástej odídu autobusom na dvanásť dní do Hotela u krvavého steaku. Pred spaním pozeral na notebooku hororovú komédiu Drakuloviny, ktorú si stiahol z internetu zo stránky www.ulož to. O jedenástej hodine v noci sa vrátila mama z oslavy narodenín jej kolegyne. Doniesla so sebou aj šumivé víno Hubert Deluxe, ktoré naliala do troch pohárov pre ňu, manžela a pre Sama. Víno bolo výborné, pochválil mamu Samo. O pol jednej v noci Samo zaľahol do postele a pod vplyvom šumivého vína mu očné viečka oťažievali viac ako obyčajne. Hneď ako vliezol do postele, zaspal.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár