Písanie zachránilo môj život

Mmm. Pamätám si to. To školské obdobie a povinnosť, nutnosť spojená s ním. Pero, prázdne strany v zošitoch. Oba tieto nástroje k dispozícii. Oba tieto nástroje tak nevinné, no vo vnútri mňa spôsobujúce vojnu, konflikt, vzburu. Strata času, žiaden zmysel – robiť si domáce úlohy, písať si poznámky. Utrpenie! Znechutenie zo všetkých tých príkazov určujúcich držať v ruke pero a modrým atramentom zaplňať všetky tie prázdne strany, hárky. Videl som samé negatíva. Nielen že to bránilo divokej, zvedavej duši brázdiť nevyšliapané chodníky tam vonku, ale spôsobovalo to aj bolesť. Fyzickú bolesť. V zápästí. V lakťoch. Kto by to povedal, že o pár rokov neskôr to, čo v minulosti spôsobovalo utrpenie ma v prítomností zachráni. Nie pred svetom ta vonku. Ale pred svetom tu vo vnútri mňa. Náhodný cudzinec a jeho vyslovený kompliment zabalený do sladkých slov. Pikantná spätná väzba od hrdinu, ktorý ma mal svojou veľkosťou vytiahnuť do výšin, no namiesto toho ma svojimi gestami stiahol dole do podzemia. Nečakaná zrada, zapichnutá dýka do chrbta od najbližších priateľov. Pochybnosti o sebe samom. Zážitky. Skúsenosti. Obavy. Plány. Pády. Víťazstvá. Všetko dobré, všetko zlé – premiestnené z nekontrolovateľne lietajúcich myšlienok v hlave do kúska papiera. Zhmotnil som každú jednu neviditeľnú, nepoddajnú myšlienku a dal som ju von pomocou pera. Pero. Papier. Nepotreboval som k tomu nič drahé, nič vzácne. Iba obyčajný pero, papier. Následky, výsledky, neskutočne prospešné, obohacujúce. Zmätok. Hluk. Chaos. Bordel, tam vo vnútri sa vytratil. Nastalo ticho. Rovnováha. Poriadok. Staré nedoriešené záležitosti, vnútorné konflikty, zranenia, pochybnosti, strach, obavy už viac nežili vo mne. Zmizli. Opustili ma. Vyriešili sa. Bremeno, záťaž vo mne sa premiestnila von, mimo mňa. Najlepší, najvernejší poslucháč, partner na komunikáciu – papier, zápisník. Vždy k dispozícii. Vždy verný. Vždy ochotne absorbujúci. Možno preto naše konverzácie trvajú dlhé hodiny. Možno preto moje zásuvky naplnené zápisníkmi nesúce naše rozhovory. Oslobodzujúce. Tak oslobodzujúce dať zo seba von každé jedno získané, nahromadené semienko, ktoré pomaly rastie často tým nesprávnym smerom. Píšem, pretože ma to baví. Píšem, pretože ma to lieči.

Viac na www.tomasveres.sk

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu