Dnešný svet je obrátený naruby. Každý si robí čo chce. Nikto nám nepomôže, pretože aj keď chce pomôcť, je tu vyššia neviditeľná sila, ktorá zabráni aj v tej najslabšej chvíli pomôcť. Obrátiť sa na Boha? K čomu je to dobré? Naše prosby boli vraj vyslyšané, ale naša budúcnosť je v našich rukách a ruky Božie nás ľahostajne hľadia po tvári. Prestávame veriť.
Zmena je život. Utiecť? Kam? Zastavili sme sa na križovatke osudu. Každá cesta je iná, každá nás láka. Musíme si však vybrať jednu i keď návratu už niet. Vyberieme sa teda jednou cestou - cestou šťastia. Avšak cestou stretávame ľudí, ktorým sme sa chrbtom obrátili. Nevšímajú si nás. Obrátia sa nám chrbtom alebo zutekajú. Mnohokrát zazrieme oči nášho nepriateľa s veľkým N. Je to on, hľadí na nás a my čakáme, kým sa nám chrbtom obráti. Jeho chrbát však nevidíme, jeho zrak úpenlivo hľadí do našich očí. Je to naša posledná nádej, náš posledný výkrik o pomoc. V tesnej blízkosti však podáva ruku. Chytíme sa. Jeho úsmev nám prezrádza priateľstvo.
Aj tí najväčší nepriatelia nemusia byť v skutočnosti osoby, ktoré vidíme v našej mysli negatívne. Každý z nás je jedinečný a môže nám podať pomocnú ruku aj vo chvíli, keď to najmenej čakáme...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Páčili sa mi aj tie zamilované, aj všetky tie, čo si písal predtým (však dúfam vieš, že ti ich celkom rada aj komentujem), ale tento bol perfektný, a hlavne preto, že chápem presne, o čom si s tým nepriateľstvom a pomocnou rukou písal.
Fakt si našiel veľmi dobré slová, dobre si to opísal, vtiahol si ma akoby do deja tvojho blogu, bolo to perfektné. Dlhšie veci od teba sú lepšie ako tie kratšie Hoci samozrejme, aj tie sú dobré...
Len tak ďalej, dobre sa to číta!