nie je to ten pocit, ktory ma naplna tuzbou,
nie je to ta laska, co noci mi spanok krati,
laska je len jedina a ta mi srdce vrati..

kde je nadej, ktora prebudza nocny sen?
kde je ta istota, ktora je pevna ako dubovy pen?
nehladam uz nadej, najst sa nikdy neda..

nadej, ta jedina, ktora umiera vzdy ako posledna,
nadej, ta krasna, ktora nikdy nevyhasina,
nadej, ta, ktora ma na tomto svete drzi,
nadej, snazi sa ma prebrat a nedrzat ma v nudzi..

pre mnohych posledny moj odkaz pisem,
spomienky z predoslych dni ma prebudzaju,
nedokazem nemysliet na par krasnych dni,
milovat a byt milovany...

nebyt milovany a tuzit?

milovat a nebyt milovany?

tuzit a byt milovany? samozrejme, ved preto zijem...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár