Zobudil sa presne v tú istú chvíľu, kedy i ja.
„Dobre sa ti spalo, cukríček?“ zaškerila som sa naňho.
Trochu rozpačito sa zaškľabil, ale potom sa usmial a pritiahol si ma k sebe.
"Dobré aj tebe, zlatíčko. Dobre sa ti spalo?" opýtal sa a rukou mi zastrčil prameň rozcuchaných vlasov za ucho.
„Pri tebe výborne.“ Žmurkla som naňho.
Zrazu na mňa zozadu dopadol vankúš. Obaja sme sa otočili k Andie, ktorá ležala na posteli a v ruke držala ďalší vankúš.
"Dúfam, že vám nemusím pripomínať, že niektorí ľudia sa v noci nenaspali. A prečo sa muchlujete, keď spím? Kto vás potom od seba odtrhne, keď dojde k tomu viac vzrušujúcemu? A, mimochodom, nechcem sa stať tetou." Unavene, no s úsmevom na tvári sa hodila opäť na posteľ.
Ja som vybuchla do smiechu. Pozrela som sa na Lukáša a on mi hlavou naznačil k Andie. Hneď mi došlo, na čo naráža a horlivo som prikývla.
Tak sme obaja potichu vstali a hodili sme sa na Andie so zámerom doštekliť ju až k smrti, keďže obaja dobre vieme, aká je šteklivá. No dobre, čo si budeme navrávať, ja ešte viac.
Tak sme ju šteklili a šteklili a ona sa smiala a smiala, až kým sa obaja nespykli proti mne. Vedela som, že im nestihnem utiecť – najmä nie Lukášovi a bolo mi jasné, že takto mi vynahradí všetko to moje flirtovanie s ním – a tak som namiesto toho začala hádzať vankúše. Keď som Lukáša trafila presne na to miesto, ktoré si najviac chránil – asi viete kam – s krikom sa na mňa hodil, čím ma priklincoval k zemi a Andie mohla všetko dokončiť.
"Nechcem mať z môjho brata impotenta! Kto to bude vo dne v noci počúvať..?" Usmiala sa Andie a začala ma štekliť.
"Presne, musím s tebou súhlasím, ségra." Mrkol na ňu Lukáš.
Znova som spustila svoj svetoznámy hurónsky smiech a tak to pokračovalo pár minút, až kým do izby nevtrhla ich mama.
„Čo to tu je- Ach, ahoj Angie." Usmiala sa žiarivo Andieina a Lukášova mama. Na líci mala škvrny od farieb, ktoré si tam pravdepodobne sama namaľovala.
„Dobré ráno, pani Siváková.“ Povedala som ešte stále so smiechom, keď zo mňa vstávali.
"Mami, hm.. ALe nič, majte sa!" Zasmial sa ten zbabelec a ušiel z izby, Načo sme sa s Andie rozosmiali ešte viac, ani sme si nevšimli, kedy pani Siváková odišla.
"Som zvedavá, kde chce tie svoje haraburdy dať. Ja už v Lukášovej izbe nevydržím. Chápeš, nemôžem sa ani prezliecť bez toho, aby som zamkla...." Trochu podráždene sa usmiala.
„Ja na tvojom mieste by som bola rada, že sa musím pred ním vyzliekať.“ Zaškerila som sa na ňu a ona ma šťuchla.
"Nechaj si to pre seba. Fakt nemusím počúvať tieto tvoje nezmysli." Neprestávala sa smiať.
„No, ako moja budúca švagrinká by si mala.“ Podpichla som ju a ona sa na moment zhrozila, no potom si s úľavou vydýchla, keď jej došlo, že len srandujem.
"Mali by sme sa ponáhľať do školy, Rušňovský nás zderie z kože, ak budeme meškať. Znova." Zažmurkala na mňa s úsmevom.
Tak som s povzdychom vstala.
„Ach, ten náš Rušeň. Asi neznáša populárne dievčatá.“ Prevrátila som očami.
"Mali by sme mu niekoho dohodiť. Nech stále nesedí len na nás." Povedala Andie a vstala tiež. Prešla k skrini a keď si ma premerala, vytiahla z nej lesklý top a rifľovú mini sukňu. Veci mi podala so šibalským úsmevom.
„Hmm, pekné. A vieš, že to nie je až taký zlý nápad? Ak by sme mu napríklad dohodili upratovačku Mariku, možno by nám už dal pokoj.“ Zachichotala som sa a ona sa najprv zatvárila znechutene, keď si to predstavila, no potom dostala záchvat smiechu.
"To iste! Možno by nečumel Antalovej stále do výstrihu!"
„Tak o tom nepochybuj.“ Žiarivo som sa na ňu usmiala. „Oks, no, idem ja do sprchy.“ Povedala som a vyšla som z izby.
Kým som prechádzala smerom do kúpeľne, v spomienkach som sa vracala k policajtovi z včerajšej noci. K jeho dokonalej postave, k jeho úškľabku, aký často vidno aj na mojej tvári,... Bola som taká zamyslená, že ma ani nenapadlo zaklopať, či niekto v kúpeľni nie je a rovno som rozrazila dvere. Až keď predo mnou stál celý ohúrený Lukáš, len v uteráku, som si to uvedomila.
Najprv som mala nutkanie okamžite sa otočiť a nechať mu súkromie, avšak taká ja nie som.
„Hmm, mala by som povedať, že ma to mrzí, ale klamať ti nebudem.“ Žiarivo som sa usmiala a skúmavým pohľadom som si prezerala jeho bicepsy a svalnatú hruď. Taký pohľad sa mi naskytol prvý krát a fakt neľutujem, že som sem vtrhla...
"Ahoj Angie. Aj ja ťa rád znova vidím. Aj keď, myslím, že ty ma vidíš radšej."
Zaškľabil sa a mrkol na mňa zvodným spôsobom.
„Ejha, chytrý to chlapec.“ Zaškerila som sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár