"No vitaj, stratená!" zamrmlal na pozdrav.
"Hej, aj ja ťa rada vidím, Dam." nasilu som sa usmiala.
"Ako si sa z tej basy dostala?" zašepkal, aby nás nikto nepočul.
"Andie ma z toho dostala. Mala som šťastie na policajta. A okrem toho, vždy robím zločiny tak, aby ma nechytli, takže to je v registri môj prvý priestupok."
On sa zatváril unavene. Hneď mi došlo, že je po ťažkej opici.
"Hej, videl som, ako po tebe ten poliš poškuľoval. A mňa z toho vysekal foter. Síce musel toho druhého poliša podplatiť, ale teraz som tu - zdravý a s ťažkou opicou."
"Tak to teda vidím." zaškerila som sa a neodpustila som si škodoradostný chichot.
Vtom nás obkľúčili hokejisti a nejaké moje kamarátky, takže sme s vážnou debatou prestali. O pár minút na to vošiel do triedy učiteľ angliny, Rebovský.
"Všetci na svoje miesta, inak vám hodím rovno pred nos test z časov." zahundral si popod nos a mne napadlo, či znova nemá doma problémy s manželkou...
Táto hodina prešla pomaly. Vliekla sa a vliekla a ja som premýšľala nad tým, čo mi Damián povedal. Ako po mne ten policajt poškuľoval?
"Ahoj." pozdravila som sa Andie, keď som vošla do našej triedy. Ona už sedela na našom obviklom mieste a vyzerala dosť zamyslene.
"Ahoj." Povedala, pri čom si vzdychla.
"Stalo sa niečo pikantné, na tej angline?" opýtala som sa so zdvihnutým obočím. Až tak sa na mňa pozrela a sledovala, ako si sadám vedľa nej.
"Dosť. Tomuto neuveríš." Sadla si vzpriamene a hlatala ma očami, plnej túžby mi vyrozprávať, čo sa stalo
No potom nahodila taký výraz tváre, že mi došlo, že niečo podstatné neviem.
"Andie, čo si mi zatajila?" opýtala som sa a prekrížila som si ruky na prsiach.
Podľa jej ďalšieho pohľadu som si uvedomila, že mám pravdu. Ach, ako ja ju dokonale poznám....
"No.." Začala sa ošívať. "Včera na to nebol čas a..." Vzdychla si. Nerada chodí okolo horúcej kaše. "Jednducho, včera som po tom, čo som ich.. tam.. videla, som ušla von. Vôbec som nevnímala, čo robím, a zrazu som jednoducho vypla. Kľakla som si na zem... Ježiš, cítim sa trápne. A potom som sa zrazu postavila, a bol tam chlapec. No, vlastne chlap. Mohol mať okolo dvadsaťpäťky. Taký úžasný... Vol sa Tomáš. Kreslil ma. A ja som bola naňho nepríjemná.. A potom sme sa začali rozprávať."
"Dnes som prišla na anglinu neskoro- a, mimochodom, o tom, čo sa stalo medzi Laurou a Martinom vie celá škola- no.. Jáj tak prišla som do triedy, a Antalová na mňa vyletela, ako obyčajne. A potom som ho uvidela. Teda, upozornila ma na neho Antalová, vraj nový praktikant. On prišiel z L.A... Ach, tak som sa strápnila! a vyzerala som otrasne." Vzdychla si a položila hlavu na lavicu.
"Andie, ty nikdy nevyzeráš otrasne. A povedz mi o ňom viac. Ako vyzerá?" opýtala som sa, aby som mala lepšiu predstavu.
Videla som, ako splanula v jej očiach iskra. Usmiala sa a začala s úsmevom opisovať toho chlapca.
"Má také hlboké oči. Modré.. To ani nie je modrá. Taká.. Nebová.. Niečo medzi nebom a oceánom. A má úžasné vlasy. Čierne, trošku dlhšie, ale nie zas Bieberoidným štýlom. A tie pery.. Ako stvorené na bozkávanie! Vieš ako nenávidím, keď má nejaký chalan prehnane červené pery? Tak on ich má. Lenže na ňom vyzerajú tak skvelo, že keby ich mal normálne, asi by sa mi nepáčili.. Och, čo ti mám o ňom čo povedať, je proste Boh.." Usmiala sa zamysleným pohľadom a vzdychla si. "Asi som sa zabuchla do dosť staršieho chalana."
"Ale no. Zamilovať sa do staršieho nie je hriech, pokiaľ s ním neostaneš zbúchnutá." zaškerila som sa a ona sa rozosmiala.
"Netáraj! Mám šestnásť!"
"No veď preto. Ozaj, akú máme teraz hodinu?" opýtala som sa a porozhliadala som sa okolo seba.
V triede skoro nikto nebol, až na divného Maja a pár nechcencov triedy.
Pozrela sa do rozvrhu a zamračila sa. "Občianku. So starou Kurákovou je to taká nuda. Najradšej by som mala telesnú. Tento týždeň ideme plávať."
Zdvihla som na ňu obočie.
"Ale čo. Konečne! Konečne sa budem môcť ukázať v plavkách!" zajásala som.
Andie sa pobavene zasmiala, no úsmev jej zamrzol, keď sa pozrela smerom k dverám.
"Čo je? Vidíš ducha?" zasmiala som sa a až tak som sa pozrela smerom, ktorým viedol jej zhrozený pohľad. A vtedy som si uvedomila, prečo zhrozenýa na mojej tvári sa zhostil presne taký istý.
"No do pekla!" zanadávala som si a otočila som sa k nej. Dúfala som, že sa mi to len sníva a že si to len škaredo predstavujem a tak som sa s nádejou otočila znova k dverám. No nepredstavovala som si to. "Pán dokonalý" tam naozaj stál a naozaj sa rozprával s našou triednou.
"Je tam ten tvoj poliško, alebo je to len fatamorgána?"
"Keďže to vidíš aj ty, tak je to asi realita. Alebo nám z toho všetkého už obom šibe..." dumala som, keď vtom sa ten policajt cez okienko do triedy pozrel a jeho pohľad sa zastavil rovno na mne.
Andie do mňa drgla a zasmiala sa. "Ten po tebe ide, zlato."
Poriadne som si ho obzrela. Znova mal na sebe tú svoju uniformu a až teraz som si poriadne poobzerala jeho svalnatú hruď a bicepsy. Ak som si ráno myslela, že Lukáš je poriadne svalnatý, v porovnaní s týmto tu je suchý ako stĺp!
Vlasy mal polodlhé a jeho zelené oči iskrili pobavením. Úsmev mal dosť široký a začínal pôsobiť, akoby si Kurákovú už ani nevšímal. Nemohla som si pomôcť a zasmiala som sa.
"Andie, prosím ťa, nechaj si tie poznámky. S policajtom by som si nikdy nezačala! Čosi, veď by som si tým asi dosť pravdepodobne skazila reputáciu. A okrem toho, on musí byť odo mňa o dosť starší. Veď sa pozri na tie jeho svaly." povzdychla som si, už úplne otočená k nej a snažila som sa ignorovať nutkanie sa otočiť späť.
Tá sa na mňa pobavene pozerala.
"Angie. Ak sa nemýlim, je to nejaký praktikant, budeme ho mať na občianke. Myslím, že ak sa na teba bude pozerať takto, asi mu vrazím. Fakt. A náš drahý Damiánko? Veď sa na neho pozri. Sedí ako priklincovaný a pozerá na jeho pohľad, ktorý, akoby náhodou patrí len a len tebe. No, fakt, nemusím byť génius, aby som vedela, čo je v hre."
"Nejaký praktikant? Veď robí na policajnej stanici! A má na sebe policajnú uniformu. Nie, on je na isto policajt. A Damián... toho nerieš... On má aj tak viac pohľadov pre Lenu ako pre mňa." pokrčila som plecami.
Znova si s úsmevom vzdychla. "Vieš, ako som to myslela. Ale to je jedno. Aspoň že tu nebude Kuráková. A, mimochodom, zvonilo."
"No zbohom. Pripravme sa na najhoršie. Ak kecne o tom včerajšku, mám veľký prúser. Nie len kvôli tomu, že by to celú moju situáciu v škole zhoršilo, ale aj kvôl tomu, že tak by sa to dozvedeli učitelia a zavolali by mojim rodičom." uvedomila som si a zhrozila som sa.
"Necekne. Nebude mať dôvod." Žmurkla na mňa.
"Ale čo keď ho nejako vytočím? Vieš aká viem byť nepríčetná..." zamračila som sa na ňu. V tom sa otvorili dvere. "A pripravme sa na peklo." poznamenala som a obe sme sa postavili. Až tak som si uvedomila, že som si ani nevšimla, kedy sa trieda zaplnila.
Obaja vošli dnu a policajt sa ma dosť presvedčivo snažil ignorovať. Hmm, aká zmena...
"Sadnite si." povedala triedna milým hlasom, ktorý používa len občas. Aha, pán dokonalý na ňu spravil dojem.... Ako inak...
"Dnes na občianskej budete mať besedu. A ak sa to pretiahne, bude pokračovať aj po veľkej prestávke, keďže tretiu máme slovenčinu, ktorú máte tiež so mnou. Toto je Nikolas Restern a je policajt. Špecializuje sa na problémy a ochranu mladistvých." predstavila ho a ja som sa pritom na Andie zaškerila.
"Ahojte, som rád, že vám môžem prednisť niečo na tému, ktorú sa momentálne učíte. Dúfam, že so mnou budete spolupracovať a že budete aktívny." povedal Nikolas a pohľad zapichol bez zábran na mňa.
"Angie, všimla si si tie jeho vlasy?" Zašepkala mi Andie s úsmevom.
"Áno, všimla, sestrička. A musím priznať, že je vcelku pekný. Fú, čo pekný, je nádherný! Presne taký, aký by nemal byť ak nechceme mať obaja problémy. Ach, kam som sa to len dostala?!" šepkala som naliehavo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár