Ako ma pobláznil upír/ Dofrasa, to dievča si len tak príde a všetko v mojom živote prevráti na ruby!- (2.kapitola) -11.časť

" A... čo tu chcel?" opýtal som sa, aj keď som v kútiku duše dobre vedel čo. To, prečo som sem prišiel ja...

" No, pýtal sa ma na jednu kočku z Hviezd parketu. Stellu." povedal, akoby len mimochodom.
" Aha." skonštatoval som sklamane.

Nemôžem sa ho opýtať na to isté, na čo môj brat. Bolo by mu to podozrivé a posledné čo chcem je, aby si niekto začal všímať.
" A čo sa ma chceš opýtať ty?" vytrhol ma z premýšľania.
" No..." začal som. " len som chcel vedieť, že kedy príde tá objednávka na ten nový alkohol." rýchlo som trepol prvú vec, čo ma napadla a ktorou som si bol plne istý, že nás neprezradí.
Jack neveriaco nadvihol jedno obočie.

" V pondelok." odpovedal a z tváre sa mu dalo vyčítať, že uvažuje nad tým, či som povedal pravdu.
" Tak fajn. Idem ďalej makať." radšej som rýchlo vycúval, aby sa ma na to nepýtal.

" Tak sa maj!" zamračene sa pozdravil.
" Aj ty!" zamrmlal som a rýchlo som sa z jeho kancelárie zdekoval.

To snáď nie je možné! Takže on to všetko myslel vážne! On sa jej fakt len tak nepustí! Ale ja mu už nedovolím robiť si čo chce! Tu zabíjať nebude! Áno, bude ťažké dávať naňho dvadsaťštyri hodinový pozor, no budem robiť všetko, čo je v mojich silách- a to je toho aspoň dúfam dosť veľa! -aby som ochránil čo najviac nevinných ľudí! A ako Dammiana poznám, nevzdá sa, kým nezíska to, čo chce! Takže začneme u tej Stelly.

Zhlboka som sa nadýchol a vyšiel som hore, po točitých schodoch. Keď dom sa postavil za barový pult, automaticky som očami prečesával celú miestnosť. Dammiana som však nenašiel. A o pár minút na to, vyšli hore aj Stella a Mandy.

S úsmevmi- to sa mi len zdá, alebo je ten Stellyn silený?- si posadali do sedacieho boxu, kde sedela ostatná časť ich skupinky a začali sa s ostatnými rozprávať. Teda, najviac rozprávala
Mandy a Stella len prikývla, keď sa jej niekto niečo pýtal. Skôr vyzerala, akoby bola zažratá v svojich myšlienkach. Pár krát sa poobzerala po miestnosti a keď si všimla môj zaujatý pohľad, rýchlo sme sa obaja otočili.

Potom ju ešte ten čiernovlasý chalan s modrou ofinou pár krát zobral do tanca a ona s ním ochotne išla.

Skupinový Dance bol, bohužiaľ, zrušený pre ten výpadok elektriny, ako som sa dopočul.

Je zvláštne počuť aj to, čo by som v skutočnosti počuť nemal. Aj keď som upír pár storočí, vždy to bude pre mňa niečo zvláštne.

Asi sa pýtate, prečo si svoj nesmrteľný život neužívam, ale zahadzujem sa namiesto toho v baroch a makám? No, je na to hádam celkom rozumná odpoveď. Som upír, ktorý si váži viac ľudský život, ako ten nesmrteľný. Ľudia sú pre mňa zaujímavé tvory a určite ich nebudem brať ako svoju potravu- ako Dammian. A preto sa hrám na jedného z nich. Pracujem ako barman, aj keď mám plné konto, chodím medzi ľudí, aj keď mám v hrdle púšť a celé ma páli pri ich vôni, ale nevšímam si to, a bývam v trojizbovom byte, aj keď väčšina môjho ja ma ťahá do lesa. Snažím sa to vyvážiť a potlačiť to monštrum v sebe, aj keď dosť často mám pocit, že sa prederie na povrch a všetkých dookola pozabíjam... A niekedy mám strašnú chuť zo všetkým seknúť a premeniť sa na tú hyenu. Tak by som sa nevedel ovládnuť a stále by som zabíjal.

A čo by som z toho mal? Dobrý pocit, plný žalúdok a na pár hodín by som sa aj zbavil tej páľavy v hrdle.

Čo by z toho mali moje obete? Akurát by prišli o život...

Ou, zabudol som dodať, že JA by som mal výčitky svedomia, ako som sa na začiatku svojej upírej existencie mohol presvedčiť.

Ale na spomínanie na moje začiatky teraz nemám náladu.

Musím sa teraz sústrediť, aby som Stellu nestratil z dohľadu. Bolo by to pre ňu veľmi, ale veľmi riskantné.



for @elsi dúfam že potešilo


height="0">

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu