Ako ma pobláznil upír/ Dofrasa, to dievča si len tak príde a všetko v mojom živote prevráti na ruby!- (2.kapitola) -12. časť

Musím sa teraz sústrediť, aby som Stellu nestratil z dohľadu. Bolo by to pre ňu veľmi, ale veľmi riskantné.

A tak som ju nasledoval až k domu, tipujem, že k domu kde býva. Aj keď sa mi zdalo dosť zvláštne, že nevošla dverami, ale vyšplhala sa po nejakom kábli až hore na prvé poschodie a vliezla dnu oknom.

Z toho okna sa rinulo matné svetlo- asi si zapla stolnú lampičku- ktoré po pár minútach zhaslo. Ešte som počul pár tlmených zvukov- tipujem, že sa dva krát potkla a raz vrazila asi do skrine, na čom som sa celkom dobre zabavil. a po niekoľkých minútach si už zo spánku spokojne odfukovala. Bol to pravidelný rytmus, takže usudzujem, že sa jej spalo pokojne.

Keby len vedela, čo na ňu za stenami, domu čaká, určite by nebola taká pokojná. Striehne na ňu najhorší predátor pod slnkom a ďalší taký istý sa ju snaží obrániť!

Pár hodín som len tak sedel na tráve neďaleko jej domu. Už mi klipkali oči, no dočkal som sa.

Najprv som zaregistroval, až tak som počul, medzi stromami nejaký pohyb. Necítil som pach krvi, tak som usúdil, že to môže byť len niekto môjho druhu. A nemýlil som sa. O pár sekúnd sa z pomedzi stromov vynorila postava. Mne veľmi známa a preto som zaostril svoj zrak na tvár tej osoby.

Dammianove pery sa roztiahli do spokojného a pri tom tak namysleného úsmevu...
" Vedel som, že tu budeš!" povedal a vybral sa mojim smerom.
" Ale nie si tu kvôli mne!" neznelo to ako otázka a on sa chabo zasmial.
Ten jeho smiech znel skôr ako zádrh zmiešaný s provokačným uchechtnutím.

" Samozrejme, že nie!" zastal a očami prebehol celý dom a potom sa s úsmevom otočil znova ku mne.
" Ani na to nepomysli!" varoval som ho, pretože moje upírie zmysli zacítili, že sa tie jeho rinú do pohybu.
Vstal som a on mi venoval jeden dlhý, pobavený výraz v tvári. Chvíľu bol ticho, no potom sa ozval.

" No tak, braček! Len si to tu chcem prezrieť! Vieš," na chvíľu sa odmlčal, no potom sa jedným kútikom pier usmial a tak pokračoval "cítim, že moja budúcnosť je spätá s týmto miestom!" otočila sa znova na dom- konkrétne sa pozeral na okno do Stellynej izby- a náhle zmizol. To je jeho štýl!

Posadil som sa späť a pri tom som neveriaco krútil hlavou.

Najbližšie týždne nás čakajú ťažké časy... Veľmi ťažké časy!

Myslím, že sa tu asi usadím na dlhšiu dobu a nie len na pár dní.

for @maciatko0985

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu