Ako ma pobláznil upír/ Dofrasa, to dievča si len tak príde a všetko v mojom živote prevráti na ruby!- (2.kapitola) -9. časť

MASON - 2.kapitola

"Do riti, pusť ma!" zvrieskol mi do tváre Dammian, ako som ho tak v sklade tlačil o stenu a zvieral mu krk.

Z očí mu sršalo pobavenie a mierny hnev, ktorý pomaly narastal.

Snažil sa vymaniť z môjho oceľového zovretia a nakladačku, ktorú som mu len pred pár sekundami uštedril, mi vrátiť. No zbytočne. A tak stavil na rozptýlenie.
" Mama by na teba nebola hrdá, keby videla, čo robíš svojmu mladšiemu bratovi, Mase." škeril sa.

Pri tej predstave som na sekundu zneistel, čo sa on snažil využiť. No hneď som sa spamätal a odhodil som ho na druhú stranu miestnosti. Hneď som tam letel aj ja a znova som mu držal silno krk.

" Že mi to hovoríš práve ty!" zavrčal som na neho a on sa na mňa znova zaškeril.
" Áo, pretože mňa netrápi, čo by si o mne pomyslela už dávno mŕtva osoba." smial sa. "A na viac, len som sa s tou kráskou chcel zabaviť!" v očiach sa mu zablysla veľmi nebezpečná túžba.
Tieto slová ma tak zaskočili, že som ho pustil a v hrôze som o pár krokov ustúpil.

Čakal som, že ten môj šok využije a napadne ma, no on len predo mnou stál a odporne sa usmieval.
Zhlboka som sa nadýchol. Do nosa mi udrel silný pach Domestosu, okeny a ešte nejakých čistiacich prostriedkov. Keď sa mi ten vzduch usadil v pľúcach. a kyslík som chcel vydýchnuť, v hrdle som zacítil silný pach krvi, no snažil som sa ho ignorovať. Nechcel som, aby mi narušil chod myšlienok.

Dammian sa na mňa ešte stále povýšenecky škeril.
" Ty si monštrum!" vydýchol som šeptom, na čo sa on rozosmial.
" Tak ako ty, braček! Všetci nášho druhu sú monštrá a nerozumiem tej tvojej úbohej hre na chudobného človeka, ktorý si privyrába na mieste, kde si my- poriadny upíry- užívame. A pri tom by bol z teba skvelý upír! Možno, keby si si lovil ľudí a užíval si tú chuť čerstvej, teplej krvi, namiesto tej starej odpornej krvi z nemocnice, mal by si aj nejakú schopnosť a žil by si dlhšie. Takto sa len uštveš k smrti!" dokonči svoj príhovor s trpkosťou v hlase.

" Nebudem zabíjať nevinných ľudí len kvôli tomu, aby som uživil seba!" odvrkol som a on prižmúril tie svoje veľké zelené okále.
" Teba pri premene museli zmutovať! Je v tebe viac ľudskosti, ako v človekovi. Toto fakt nie je normálne! Ľudskosť si mal stratiť a nie ju mať ešte silnejšiu!"

Na toto som mu už neodpovedal nič. Vlastne som už ani nevedel, čo mu mám na to povedať! Už dávnejšie som si všimol, že nie som ako ostatný upíry. No nechcel som mu dať za pravdu.
Chvíľu bolo ticho a obom nám sršali blesky z očí.
" Snaž sa tu nenarobiť veľkú škodu. Rád by som tu ešte pár týždňov pobudol." prerušil som odmlku.

V očiach sa mu znova objavil záblesk túžby.
" Neboj sa! Len sa zabavím s tou blondínkou, ktorú som si pred chvíľkou chcel zobrať, no ty si mi do toho skočil, a padám!" usmial sa, lebo vedel, čím ma vie bohovsky vytočiť.

" Áno, to je tvoj štýl, však? Užiť si, ísť inde, užiť si, znova ujsť, užiť si, ujsť a tak stále dookola. Ale tu to tak nespravíš. Radšej hneď teraz odíď do iného mesta a tam ho celé vyplieň kvôli svojim túžbam!" vypľul som naňho a on sa jemne pousmial.
" To, že si jedno úbohé, slabé dievča zachránil pred únosom predátora, ako si aj ty ešte neznamená, že je z teba hrdina! A ja tak skoro neodídem! Tú blondínu dostanem tak, či tak. Mimochodom, vieš, že dnes nepodľahla môjmu upíriemu čaru? Vôbec som ju neočaril!" krátko sa zasmial, zatiaľ čo ja som sa rozosmial.

" Asi jediné dievča, čo má oči!" ironicky som poznamenal.
Až keď sa prestal smiať a uprene sa na mňa zahľadel, mi došlo ako to myslel.
" Počkaj... to akože... ona vôbec nereagovala na tvoju schopnosť? Na upíriu hypnotizáciu?" vypleštil som naňho oči a on nebadane- normálny človek by i to nemohol všimnúť- prikývol.

Znova som stratil reč!

" Je fakt čudná!" zasmial sa.
" Ale teba aj tak priťahuje!" pokrútil som hlavou.
" No, poslednou dobou mnou lomcuje upíria puberta." rozrehotal sa nad tým výrazom a musím priznať, že aj ja som sa krátko zasmial. " Takže je jasné, že ju chcem a dostanem ju!" hrdo sa usmial.

" Len aby si sa nečudoval, keď ti v tom zakaždým zabránim!" povedal som mu a jemu sa v očiach objavila výzva.
Super! Takže moju vyhrážku zobral ako výzvu...
" Hmm... myslíš si, že budeš vždy tam, kde budem ja- čiže pri tej kráske- a obraňovať ju?" pobavene sa usmial.

Mlčal som.

" Tak teda veľa šťastia!" povedal napokon a pomaly- ľudskou chôdzou- odkráčal preč, akoby ma chcel vyprovokovať.
Áno, chcel som ho zastaviť, skočiť naňho a odtrhnúť mu všetky končatiny, no v poslednú chvíľu sa mi v hlave ozvalo súrodenecké puto, ktoré ani po premene nezoslablo ani o 0,1%. A niekedy mi už aj poriadne lezie na nervy!

Tak som si vzdychol a započúval som sa, čo sa deje dole.




P.S.: ospravedlňujem sa, ak sa pesnička nepáči ale tak nejako sa mi tu strašne hodí

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu