Chlapec s gitarou (X.)

"Sem!" rozžiarili sa Remonovi oči a zastal pred obchodom s kadejakými tričkami s podtlačou, kostýmami a ozdobami.
"To myslíš vážne?" prižmúrila som oči na predavača s tromi piercingami, ktorý upieral zrak do monitoru počítača.
Remon sa ku mne otočil so psím výrazom v tvári.
To si naozaj myslí, že by som mu nedovolila ísť tam, kam chce? Dobre, tento obchod nepokladám na 1. miesto v rebríčku mojich najnavštevovanejších, ale určite nepatrím do skupiny tých bohatých pipiek, ktoré sa nevedia odviazať. Ak by som taká bola, nemohla by som byť v partii drogovo závislých puberťákov. Aj keď, čo on o tom môže vedieť?
"Prosím. Roxy, boli sme v butiku, ktorý si vybrala ty, teraz poďme tam, kam to vyberiem ja."
"Dobre."
"Dobre?"
"Hej." uškrnula som sa.
"Si úžasná." povzdychol si, schytil mi zápästie a vošli sme dnu.
Presne tento kompliment počúvam vždy od Mika, keď mu dám peniaze na tie svinstvá, ktoré si pichá. To chalani majú tak chabú slovnú zásobu, že sa nezmôžu na čosi originálnejšie? Aká úbohosť...
Sledovala som, ako si prezerá čierne tričká s názvami kapiel a rôznych hesiel. Skoro pri všetkých nápisoch si hmkal melódie nejakých pesničiek, predpokladám že vždy tú, ktorá patrila k danej kapele, ktorej na tričko pozeral. Ako môže byť tak sčítaný? Veď celé dni len sedí pred kinom a sleduje ako sa okolo neho hýbe život. Alebo sa mýlim?
Zamračene som si ho obzrela. Tetovanie, opálená pleť, učesané vlasy, tehličky... Dokelu, je on vôbec bezdomovec? Čo ak som sa v skutočnosti dostala do nejakej trápnej reality show s názvom Kto zachráni bezdomovca?
Neuvedomila som si, že mi niečo hovorí, až kým nestíchol. Pozrela som sa mu do očí.
"Čo je? Prečo sa tak pozeráš a nepočúvaš ma?" spýtal sa vážne a prestal sa prehrabovať medzi tričkami.
"Nič o tebe vlastne neviem." odpovedala som potichu a neuhla som pohľadom. On to však po chvíli urobil a opäť sa otočil k tričkám.
"Ako že nič? Vieš ako sa volám, kde trávim dni, kde spávam, vieš ako zomrel tvoj otec..." odmlčal sa a vytiahol čierne tričko s nápisom Linkin Park. "I tried so hard and got so far, but in the end it doesn´t even matter." zaspieval a s očakávaním sa na mňa zahľadel.
Ja hlúpa som celkom onemela. V ušiach mi stále doznieval ten posledný ťahavý tón jeho hlasu a na moment sa mi všetko točilo. Ak ma chce ľahko umlčať, celkom postačí aby začal spievať a ja či chcem alebo nechcem sa začnem roztápať. Nie je to dobré.
Ale je vôbec možné, aby mal zlato v hrdle? Má tak dokonalý hlas! Až medovo sladký, stále ho počujem ozývať sa v stenách môjho mozgu.
Na moment som si predstavila, ako spieva a hrá moje obľúbené pesničky.
Všimol si moje náhle "citové rozpoloženie" a zvonivo sa zasmial.
"Nesmej sa mi!" udrela som ho rozhorčene po ruke, čo ho rozosmialo ešte viac.
"Prepáč, nemôžem si pomôcť." zaškeril sa a uhol môjmu ďalšiemu výpadu.
"Choď si už radšej niečo vyskúšať." prevrátila som očami.
"Amen, sestra." flegmaticky pokrčil ramenami a stratil sa v kabínke.
V tom jednom obchode sme strávili trištvrte hodiny. Ten pako ma donútil vyskúšať si kostým mačacej ženy z Batmana, no za oblátku si on obliekol Boradove slávne plavky. Keď som si odmyslela všetku špinu, ktorej nebolo až tak veľa, jeho postava bola dovolím si tvrdiť, dokonalá. Žiadnu chybičku som na ňom nevidela. Ak by bol bohatý, všetky - či už mladé alebo aj tie staršie - ženské by sa za ním otáčali. Stálo by sa naňho v rade. A ešte k tomu keby začal spievať... Proste omdlievačky.
Kúpila som mu tri tričká s logami kapiel a dve mikiny. Plus k tomu si vybral modrú parochňu afro a retro veľké ružové slnečné okuliare. Keď som naňho zmätene pozrela, pre istotu vzal aj ružovú parochňu a modré okuliare.
"Aj pre teba." nevinne sa na mňa pozrel.
"Si pako." zasmiala som sa a za všetko som zaplatila.
"Kam teraz?" opýtal sa, keď sme z toho zvláštneho obchodu vyšli.
"Tak teraz by sa patrilo ísť aj do nejakého normálneho obchodu. Navrhujem...hm, New Yorker?" spýtavo som nadvihla obočie a on mi vzal tašku z ruky.
"Fajn." milo sa usmial a vykročil presne smerom, ktorým je New Yorker.
"Bol si tu už niekedy?" prekvapene som nadvihla obočie.
Na chvíľu zaváhal s odpoveďou.
"Pred pár rokmi." priznal napokon a uhol pohľadom.
Rozhodla som sa využiť situáciu.
"Môžem jednu otázku?" spýtala som sa zvedavo a on si povzdychol.
Múdry to chlapec, dobre odhaduje kedy sa ho čo chcem pýtať.
"Práve si mi ju položila." vyhýbavo odvetil, no nepozeral sa na mňa, len kráčal.
"Fajn, tak ďalších zopár." zagúľala som očami.
Keď sa snaží niečomu vyhýbať, len naťahuje čas. To je jeho obrana?
"Uhm."
"Ako dlho si bezdomovcom?" bez okolkov som naňho vychŕlila.
Otočil sa ku mne a vyzeralo to, akoby hľadal akékoľvek zaváhanie v mojej tvári, či to myslím vážne. Pochopiteľne, nič také nenašiel. Nemám problém sa o takých veciach baviť na verejnosti.
"Čo keby sme to prebrali neskôr?" navrhol potichu. On očividne má. Ale popravde, nemám dôvod sa čudovať.
"Kedy neskôr?" nedala som sa a očami som skúmala ľudí, ktorých sme míňali.
Je zvláštne, keď sa občas len tak zamyslím nad tým, aké problémy môžu mať ľudia, ktorý okolo mňa prechádzajú? Napríklad teraz okolo nás prešla vysoká brunetka s akné a k uchu pritláčala mobil. Napadlo ma, ako sa asi volá, kam chodila na školu, či je vydatá, či ju v živote nezasiahla smrť nejakej veľmi blízkej osoby a podobne. Áno, asi to je dosť divné, ale je to lepšie ako premýšľať nad sebou a svojimi problémami. Proste ma to napadá.
"Proste neskôr." povedal Remon hlasnejšie, aby opäť upútal moju pozornosť.
Letmo som zazrela červený nápis New Yorker.
"Definuj mi tvoju predstavu slova neskôr." potláčala som úsmev nad jeho rozčúlením. Priam mu sršalo z očí. To som taká otravná? Výborné!
"Dofrasa, keď budeme niekde, kde nebude toľko ľudí na nás zízať. A už s tým prestaň." zazeral na mňa a mne to prišlo ešte viac smiešne.
"Iritujem ťa?" ďalej som ho naťahovala a on sa zhlboka nadýchol.
"Nie, provokuješ ma."
"A to ej zlé?"
"Dobrá otázka." zamyslene prikývol, akoby som sa ho opýtala nejaký veľmi ťažký hlavolam.
"Tak na ňu očakávam aj dobrú odpoveď."
Vošli sme do obchodu a viac sme sa o tom nebavili, pretože nás pohltila nákupná horúčka.
Ale ja ho len tak nenechám. Dnes z neho vytiahnem všetko týkajúce sa jeho života, na to môže vziať jed. Ešte bude ľutovať, že sa dáva do reči len tak s hocikým.

@romika

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu