mám pocit, že schmatla ma čiasi tlama,
do sveta plného beznádeje,
kde sa mi už nič dobré neudeje.
Cítim trpkú prázdnotu,
na mieste, kde má byť Slnko, vidím Čiernotu.
Chýba mi niečo podstatné,
čo ma mení podstatne.
Ale ako mám vedieť, čo to je?
Keď po srdci mi tečú tie krvavé kropaje.
Som tu sama, bez všetkých,
a prechádzam sa po chodníčkoch plytkých.
Premýšľam a premýšľam,
nad tým, čo urobiť mám.
Niečo mi určite chýba,
niečo sa môjmu srdcu vyhýba.
Zavriem oči a sprudka vydýchnem,
a mám pocit, že sa viac nenadýchnem.
No v tom mi to všetko dôjde,
a môj mozog riešenie vynájde.
Som sama,
Sama dýcham,
sama spím,
sama tápam
a sama sním.
Musím sa zmeniť,
a od samoty sa odlepiť.
Predísť niečomu zlému,
niečomu zákerne hroznému.
Chýba mi láska,
moju tvár zdobí tá samotná vráska,
že ostanem navždy sama,
a zhltne ma temnota priama.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár