Občas sa snažíme uniknúť, našej duši pokoj poskytnúť, zavrieť oči a nejestvovať, tmu a ticho si pestovať. A bolesť zo seba striasť, všetkých sebou zmiasť, lásku za pačesy chytiť a nič viac už necítiť. Chceme dať všetkému čas, chvíľu nepočúvať svoj vnútorný hlas, vpustiť do seba prázdnotu, vypustiť duševnú nahotu. Keby sa to len dalo, keby sa šťastie s nami nehralo, keby to bol len zlý sen, keby sme nezachytili ten vnem. Keby nič z nás tu nebolo, koľko ľudí by to vôbec trápilo? Blog 2 0 0 0 0 Komentuj