Objavili sme sa v lese, medzi stromami. Najprv som bola neskutočne dezorientovaná, no potom, keď som si všimla dve bojujúce postavy, ako tak som sa zorientovala.
„ Neboj sa, to sa pri návrate do mojich spomienok často stáva.“ upokojil ma Kevin, ktorý ma ešte stále držal za ruku, aby som sa nevrátila do prítomnosti.
„ Myslíš tú dezorientáciu?“ hádala som a on prikývol. Potom ukázal bradou smerom k tým dvom postavám.
„ To je Lucas a Kelly?“ opýtala som sa, keď som videla, ako dievčenská postava odhodila tú chlapčenskú, a tá odrazila zo zeme pár stromov.
„ Áno.“ ozval sa vedľa mňa Kevin. V tom ma zobral bližšie k nim, aby som aj počula, o čom sa rozprávali.
„To nemyslíš vážne!“ vyvaľoval na ňu z diaľky oči Lucas.
„Ale myslím, zlato! Jej otec mi zachránil život!“ povedala ona a mne sa podlomili kolená.
„ Čože? O čom to hovorí?“ otočila som sa na Kevina.
„ Pozeraj ďalej a zistíš.“ snažil sa vyhnúť mojim zvedavým a zároveň vystrašeným očiam.
„Ale... ako mohol? Nezachránil ti život! Odsúdil ťa na večnosť! To nie je záchrana!“ prehovoril prekvapene Lucas a priletel znova k nej. Chcel na ňu skočiť, no ona mala lepšie reflexy ako on a znova ho od seba odsotila.
Ja som len predýchavala túto šokujúcu správu.
„Pre mňa teda je! Zachránil ma pred ťažobou ľudského života! Zachránil ma, keď som sa kvôli Eve takmer zabila!“ povedala a to som už ja nevydržala a podlomili sa mi tak kolená, že by som bola spadla, keby ma Kevin nezachytil.
„ Eve, si si istá, že to zvládneš? Bude to ešte horšie!“ povedal a ja som sa zhlboka nadýchla a postavila som sa.
„ Nie, zvládnem to! Pokračujme!“ povedala som a až tak som si všimla, že keď ma Kevin chytil, zastavil sa dej okolo nás.
Kevin sa na mňa ešte pochybovačne pozrel, no keď som sa zahľadela na dve zastavené postavy tesne pred nami, otočil sa a všetko okolo nás bolo znova v pohybe.
Kelly teraz zvierala Lucasov krk a okolo očí mala tie upírie žilky. Nevšimla som si, že by mali upíry tie žilky aj keď bojovali... Oči jej blčali nenávisťou a túžbou po zabíjaní. Ach, kde sa podela Kelly z detstva?
„Všetko je to jej vina! Ak by vtedy neodišla, nič z tohto by sa nebolo stalo!“ povedala a ja som pomaly začala pochybovať o tom, či to ešte chcem počuť.
„Kelly, ona za to nemohla, že jej matka musela ísť na Gradarru! A ty si sa nemala pokúsiť o samovraždu!“ hovoril priškrteným hlasom Luke.
„Čo by si robil na mojom mieste, Lucas? Keby ti odišla najlepšia kamarátka? Vieš koľko sme si toho prežili? A zrazu jedného dňa bez rozlúčky odíde!“ hovorila a v hlase som jej zacítila utrpenie.
Znova mám výčitky svedomia! Má pravdu! Je to moja vina! Všetko čo sa stalo JEJ je moja vina!
„Čo by si robila ty na jej mieste? Nechcela, aby si trpela ešte viac, ako si trpela. No tak, Kelly, vzchop sa!“ hovoril Lucas. Ona ho znova odhodila. Hlasno som sykla, keď som videla ten jeho pád.
„Hmm... tak čo len s tebou spravím? Chceš rýchlu smrť, alebo pomalú a bolestivú?“ zasmiala sa a znova k nemu priletela. Keď jej neodpovedal, akoby ju osvietilo.
„Mám lepší nápad! Pred tým, ako ťa zabijem, ťa trošku potrápim. Čo ty na to, keď ti poviem, čo hodlal s tvojou milovanou urobiť jej drahý otecko?“ usmievala sa a Lucas sa ju od seba snažil odtrhnúť. Ona však bola silnejšia.
„Vieš čo sa hovorí? Že ak niekto splodí dieťa s Aurorkou, môže byť to dieťa také silné, že môže zabiť všetkých na Gradarre. No a ak je Aurorka zhodou okolností ešte k tomu aj Gracenová, dieťa by mohlo ovládnuť celý svet! Aspoň to si myslel John. Preto chcel, aby tvoja najdrahšia prišla sama.“ povedala a ja som prudko zalapala po dychu a zapotácala som sa.
Aj Lucas reagoval podobne ako ja. Akurát, že jeho ešte stále držala Kelly.
„To... to... to nemyslíš vážne! On.. on chcel znásilniť vlastnú dcéru?“ dostal zo seba po chvíli a ja som zavzlykala.
„ Eve...“ začal Kevin, no ja som ho zdvihnutím prsta zastavila.
„ Chcem to vidieť celé.“ zamrmlala som pomedzi zuby.
„Nie! Nechcel ju znásilniť! Chcel ju len trošku povydierať a ona by by mu sama dala!“ zasmiala sa a ja som sa zhrozila.
Ako si môže niečo také myslieť?
„Sama? Ty si myslíš, že by sa mu sama ponúkla? Si normálna?!“ pýtal sa rozhorčene a od hrôzy rozšírenými očami Lucas.
„Nie, to si teda nemyslím! Lenže John pozná jej slabiny a ak by udrel do správnej strunky, sama by povedala -áno.“ vysvetlila mu a znova ho odhodila na druhú stranu. On sa už tentokrát neunúval postaviť sa a snažiť sa ju zraziť na zem. Bol v takom očividnom šoku, že sa nedokázal ani pohnúť! A Kelly to len využívala.
Znova k nemu svojou upírou rýchlosťou pribehla, zodvihla ho zo zeme tak, že mu nohy viseli vo vzduchu a s odporom sa mu zahľadela priamo do tmavých očí.
„Všetci dobre vieme, čo je Eve-nou slabinou. Strach o jej blízkych! A týmto ju chcel vydierať! Lenže nečakal, že Eve si so sebou prinesie ďalších nových...“ hovorila a Lucas sa na ňu mračil.
„Úplne ste mu skazili plány.“ stále hovorila.
Chvíľu bolo ticho, no vtom akoby si Luke na niečo spomenul.
„Ty si mu o nás všetko hovorila, že?!“ opýtal sa otráveným hlasom.
„Samozrejme, že ja!“ zasmiala sa ona.
Vtom svojou upíriou schopnosťou privolávať k sebe veci mysľou, k sebe privolala dosť ostrý konár. Hneď ako k nej priletel, ho chytila do jednej ruky a druhou Lucasa ešte stále držala pod krkom.
„ Fajn, videla si už dosť!“ povedal Kevin a v sekunde sme boli späť v mojej izbe.
Najprv ma strašne rozbolela hlava, potom som zavrela znova oči a na pár sekúnd som stratila vedomie.
Keď som sa prebrala, bola som už na posteli a na jej krajoch sa pri mne tlačili štyria upíri.
„ Si v poriadku?“ opýtal sa ustarostene Luke a chytil ma za ruku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tooniickaaa
19. 6.júna 2011 19:14
strašne sa mi tá pesnička k tejto situácii hodila netuším prečo
Napíš svoj komentár