„ Si v poriadku?“ opýtal sa ustarostene Luke a chytil ma za ruku.
Zhlboka som sa nadýchla a pomaly som sa posadila. Najprv som hľadala tie správne slová, ako zo seba dostať všetok ten hnev a to znechutenie, čo vo mne za tých pár minút narástlo, no potom som to vzdala a povzdychla som si.
„ Nie, to teda nie som!“ potichu som zavrčala a on ma objal.
„ Kevin? Dúfam že si ju zobral preč skôr než...“ nestihol dokončiť Alex, pretože mu do reči skočil Kevin.
„ Áno!“ odpovedal stroho.
Lucas mi nepretržite hladkal vrch hlavy.
„ Nechajte nás samých!“ povedal náhle a otočil sa na ostatných.
Kevin s povzdychom zmizol z izby. Jason sa najprv zahľadel na Lucasa a keď ohodnotil výraz mojej tváre, radšej sa tiež rýchlo vyparil. No Alex najprv protestoval.
„ Ja nejdem!“ povedal rozhodnuto. Lucas naňho hrubo zavrčal.
„ Vypadni!“ precedil pomedzi zuby.
Alex sa otočil ku mne. Asi čakal, že sa ho zastanem, no ja som sa chcela porozprávať s Lucasom osamote. Keď Alex videl, že u mňa nič nezíska, bez slovka odišiel.
Lucas sa otočil znova ku mne. Najprv ma len potichu sledoval, no potom si ľahol tesne vedľa mňa.
„ Eve...“ začal, no ja som ho nenechala dohovoriť.
„ Na to ma chcel?! Aby so mnou splodil decko, ktoré ovládne svet?! Aby som sa stala matkou monštra? Nevedela som, že upíri uznávajú incest!“ kričala som.
On si porazenecky povzdychol a potom ma znova vzal do náruče.
„ Je to odporné! Ako si mohol niečo také zmyslieť? Môj vlastný otec by na úkor svojej vlastnej dcéry, urobil niečo také zvrhlé?! Áno, dobre vedel, čo by ma dostalo! Vydieranie! Ale ako mohol niečo také chcieť? Myslela som si, že je v ňom aspoň kúsok otcovskej lásky a nakoniec sa dozviem toto?!“ vzlykala som.
Zrazu vo mne všetko prasklo a ja som sa hlasno a bolestivo rozplakala.
„ Zlatko, Eve, poriadne sa vyplač. Bude ti potom lepšie!“ chlácholil ma.
Bola som z toľkého plaču taká unavená, že som už nemala síl nato, aby som ešte niečo povedala. Proste som v tom momente bola len troska, ktorá zo seba pomaly všetku tú bolesť a ten strach dostávala.
Zadúšala som sa vzlykmi a ani Lucasove tiché šepkanie mi nepomohlo prestať plakať. Cítila som sa strašne prázdna a zneužitá, aj keď sa tie jeho odporné plány neuskutočnili.
Môj vlastný otec so mnou chcel vytvoriť monštrum, ktoré by ovládlo celý svet? Takže o toto mu celú jeho existenciu ide? Preto čakal celých sedemnásť rokov, aby som dospela na toľko, že budem schopná porodiť mu ďalšieho potomka? To nie je možné! Tak teda čakala som veľa otrasných vecí, ale toto ma poriadne dorazilo!
„ Už je to všetko von?“ opýtal sa utrápene Lucas, po pár minútach môjho kvílenia. Unavene som si obtočila ruky okolo jeho krku.
„ Mrzí ma, že si bol pri tomto výleve...“ zamračila som sa a oprela som si hlavu o jeho mokré rameno.
„ Neospravedlňuj sa! Každý by na tvojom mieste reagoval rovnako!“ stále ma hladkal po hlave.
Chvíľu sme boli ticho. Užívala som si tie jeho upokojujúce dotyky. Po pravde, už začali účinkovať a cítila som sa omnoho pokojnejšia, aj keď ma bolelo celé telo a bola som nesmierne unavená.
A vtedy som si spomenula, že som tu ani nevidela Emirtas.
„ Luke, kde je Emirtas?“ opýtala som sa.
„ Už šla do Talianska. Vieš, porobiť poriadky v tej škole pre novorodených, odkiaľ John vzal tie deti.“ povedal a ja som prikývla.
Potom sme si znova ľahli na posteľ. Len tak sme potichu ležali v objatí a držali sme sa za ruky. Bolo to fakt neskutočne upokojujúce. Ani neviem kedy som zaspala.
Ale keď som sa prebrala, Luke už vedľa mňa neležal a bola som sama v izbe. Pozrela som sa na hodinky. Pol ôsmej večer. Čiže ešte túto noc a od zajtra mám už len tri dni na normálny život. A potom sa mi začína... ten nenormálny život?
Zasmiala som sa. To teda znie.
Vstala som a postavila som sa k oknu. V mojej izbe je veľmi dobrý výhľad na prírodu. A západ slnka. Je to také krásne.
Až neskôr som si všimla, že pred stromami sa šalí Alex so Sophie a ešte pár ľudí. Teda, nie ľudí.
Aký sú šťastný! Konečne im nehrozí žiadne nebezpečenstvo!
Ani som si neuvedomila, že sa usmievam.
Pár minút som tam ešte stála celkom bez pohnutia, keď vtom som si spomenula, že som sľúbila mame pomoc s upratovaním.
Tak som pomaly s radosťou v duši zišla na prízemie. Mama už leštila podlahu.
„ Ahoj, mami! Tak, s čím ti pomôžem?“ s úsmevom som sa ponúkla. Mama si chrbtom dlane zotrela pot z čela, sadla si na zem a zadychčane sa na mňa zahľadela.
„ Ahoj, zlatko! No, mohla by si vziať prachovku a trošku to tu dať do poriadku.“ unavene sa usmiala a potom sa venovala znova podlahe.
Ja som zo stola schmatla prachovku a začala som utierať prach najprv zo skrine.
„ Ehm... Eve, ja... ešte som sa ti neospravedlnila!“ vyhŕkla a ja som sa na ňu nechápavo zahľadela.
„ A za čo?“ zasmiala som sa.
„ No, za to, že som od vás odišla!“ povedala a mne úsmev z tváre hneď zmizol. Otočila som sa znova na skriňu.
„ Mami, nemala si na výber! Pozri, ja už všetkému rozumiem. Chápem prečo si od nás odišla, pretože tak sa teraz cítim aj ja. Aj ja o pár dní opustím všetko a všetkých, ktorých tak veľmi milujem a budem si plniť svoje povinnosť ďaleko odtiaľto. Už teraz sa mi pri tej predstave hrnú slzy do očí.“ povzdychla som si.
Vtom ma niekto zo zadu tuho objal.
„ Eve! Ani si nedokážeš predstaviť, ako mi budeš chýbať, láska!“ zavzlykal mi do ucha Lucas. Ja som mu položila ruky na tie jeho, ktoré mi objímali krk.
„ Luke, aj ty mi budeš neskutočne chýbať! Ja to bez teba neprežijem!“ potiahla som nosom a vtedy mi vyhŕkla jedna slza z oka.
Obaja sme sa či už chcene alebo nechcene rozplakali. Ešte nikdy som nevidela Lucasa plakať, tak, ako teraz.
„ Čššššš!“ snažila sa nás mama utešiť a hladkala nás raz jedného, raz druhého, po ramenách, ako sme sa tam objímali!
„ Vy to zvládnete! Ste silné osoby!“ opakovala nám až dovtedy, pokiaľ sme sa ako tak neupokojili. Keď nám prestali tiecť slzy z očí, Lucas si ma otočil tvárou k sebe a začali sme sa bozkávať. Obom nám bolo jedno, že je pri nás moja mama.
„ Á, lúčia sa?“ hádal Alex po tom, ako aj s ostatnými prišli späť do domu.
No nám to bolo jedno! Žila som v tú chvíľu len pre Lucasa a pre jeho horúce bozky! A on podľa mňa takisto!
Bozkávali sme sa tak intenzívne, až sa mi točila hlava a podlamovali sa mi kolená.
„ Och, veď je to už choré!“ smiali sa ostatný. Boli sme pre nich kino zadarmo.
„ Ale veď ich nechajte! Nech sa rozlúčia tak, ako sa patrí!“ obhajovala nás Emily.
Keď som už fakt že nevládala, odtiahla som sa od neho a spustila som záchvat smiechu, čo rozosmialo aj ostatných, vrátane Lukea.
Potom sme sa už každý pustili do roboty. Každý sa do niečoho pustil a za takú hodinku bol celý dom poupratovaný, ako nový.
„ No, takže môžeme vyraziť na cestu!“ oprášila si ruky Amy.
„ Tak moment! Na akú cestu?! Myslela som si, že všetko je už v poriadku!“ nechápala som a zakvačila som sa do Lucasa.
„ No veď práve! Všetko je už v poriadku, takže sa môžeme pobrať domov, každý svojou cestou!“ uzrejmila mi Taylor.
„ Ale... nie! Nie, to nie!“ kývala som hlavou. Lucas ma pohladkal po vlasoch.
„ Eve, už tu nemáme čo robiť! Musíme sa vrátiť, tam nás potrebujú!“ snažila sa ma presvedčiť Taylor.
„ Ach...“ povzdychla som si a zaborila som hlavu do Lucasovej hrude.
„ Ale neboj sa! Čoskoro ťa prídeme znova pozrieť!“ usmiala sa Zoe.
„ Tak dobre, ale čo najskôr!“ už som sa tiež usmievala.
Všetci sme spolu zišli dole, kde sa začali objímačky. Každý sa s každým objímal.
„ Budeš mi chýbať!“ znelo z každej strany.
Bude zvláštny pocit, keď tu nebude toľko ľudí. Bude tu viac miesta, viac ticha,...
Ako posledného som objala Matta.
„ Eve, držím palce!“ usmial sa a tuho sme sa objali.
„ Viem, že všetko čo ťa čaká v budúcnosti zvládneš.“ rýchlo dodal.
„ Ja v to pevne dúfam...“ zamrmlala som.
„ Ozaj, s Lukeom ti to perfektne sekne.“ žmurkol na mňa a ja som sa zasmiala.
„ Ja viem!“ povedala som a zahľadela som sa na Lucasa, ktorý práve objímal Amy.
„ Je perfektný!“ rýchlo som dodala.
„ No, máš šťastie, že ho máš! Nie každý je taký, ako on!“
„ Áno, som si vedomá svojho šťastia!“ zasmiala som sa.
Vtedy sa Luke otočil k nám a venoval mi jeden zamilovaný úsmev.
„ Myslím, že aj on si ho je vedomý!“ zasmial sa vedľa mňa Matt.
„ Nože, priznaj sa, máš aj ty niekoho, kto je strojcom tvojho šťastia?“ usmiala som sa a otočila som sa znova naňho.
„ No...“ začal v rozpakoch. „ Povedzme, že teoreticky áno. Len o tom ešte nevie.“ povzdychol si.
„ Neboj sa, určite sa to dozvie a lásku ti opätuje.“ usmiala som sa. „ Povedz mi o nej niečo!“ navrhla som a on prikývol.
„ Je milá, temperamentná, no zato veľmi nedostupná! Z dobrej rodiny, no má prísnych rodičov a tí nám nedovolia sa stretávať...“ povzdychol si a zahľadel sa do zeme.
„ A...“ začala som, no on mi skočil do reči.
„ Či pozná moje tajomstvo? Áno! A čudujem sa, že mnou neopovrhla!“ už sa usmieval.
„ Čuduješ? Niečo mi hovorí, že ťa miluje a preto by jej bolo jedno, aj keby si bol Yetti!“ ubezpečila som ho a on sa rozrehotal.
„ No dobre, tak poďme!“ zavelila Taylor.
„ Moment!“ zastavila všetkých Emily.
„ Čo?!“ opýtali sa viacerí naraz.
„ Nemal by tu ostať aspoň jeden z vlkov? Viete... pre istotu.“ navrhla.
Ja som sa zamyslela. To pre istotu myslela, aby nás Kelly neprekvapila.
„ Súhlasím!“ povedala som.
„ Aj ja!“ prikývol vedľa mňa Lucas. Kedy ku mne prišiel?
„ Tak dobre. Kto ostáva?“ porozhliadala sa okolo seba Taylor.
„ A čo keby ostali všetci vlci?“ navrhla Sophie.
„ Ale to je dobrý nápad! Keby že nás chce niekto prekvapiť...“ pochválil ju Alex a ona mu obtočila ruky okolo pásu.
„ Súhlasím!“ prikývol Thom, za ním Connor, potom Mia a tak Louisse. Za nimi aj všetci vlkolaci.
Super, takže to musím využiť, aby som sa o vlkoch dozvedela čo najviac. Fascinuje ma všetko ohľadom tej premeny. Musím sa toho dozvedieť čo najviac.
A tak odišli len čarodejnice, upíri a pár tých upírov, čo prišli s Alexom. Jason tu ostal.
„ Tak a teraz čo?“ opýtala sa Lilly, keď sa za ostatnými zavreli dvere a oni sa hnali lesom.
„ Hmm... koľko je vlastne hodín?“ opýtal sa Kevin.
„ Nie, ja myslím čo s nami bude teraz. Čo budeme robiť všeobecne?“ opravila sa.
A nastalo hrobové ticho.
Vtom mi napadol dokonalý spôsob ako zistiť, čo s nami bude.
„ Kevin?“ opýtala som sa a on prestal Emily hladkať po vlasoch a otočil sa ku mne.
„ Áno?“ opýtal sa.
Ja som sa mu zahľadela hlboko do očí a sústredila sa. Vtom ním začalo metať a zavreli sa mu oči. Viacero ľudí chceli, aby som s tím prestala, no Lucas každého odradil.
„ Nechajte ju, vie čo robí!“ hovoril a snažil sa, aby k nám nikto neprišiel a aby som mala miesto.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
katuska8808
7. 7.júla 2011 15:31
wau ale mám taký pocit, že som pár častí vynechala, tak to idem pozrieť
2
Napíš svoj komentár