" Porozprávaj mi o tom." navrhla som a posadila som sa do tureckého sedu.
" No, takže, ako si už počula, začalo sa to približne pred tromi rokmi. V jeden krásny letný deň, som sa rozhodol, že prídem pozrieť tvojho otca. Môj otec ma sem priviezol a hneď po tom aj odišiel. Poobzeral som sa po okolí, aby som zistil, koľko vecí sa tu zmenilo. Vtedy prišlo veľmi luxusné auto a zaparkovalo dve domy odtiaľto. Vystúpili z neho štyri zarmútené osoby a vošli rovno do toho domu. O pár dní na to sa tu začalo vraždiť a všetko to, čo ti už tvoj otec rozprával. Ľudia v Breznici sa začali neuveriteľne báť. No nie všetci. Z času na čas sa našlo pár odvážlivcov, ktorý sa domov už nikdy nevrátili." povzdychol si.
Je to hrozné. Také bez súcitu. Nezmohla som sa na slovo.
" Si v poriadku?" opýtal sa ma po dlhom mlčaní.
" Ako sa to vezme..." zamrmlala som s neprítomným pohľadom.
" Len sa ti snažím otvoriť oči, Peti." povedal a jemne mi pohladkal chrbát dlane.
Dlho ma nenazval Peti...
" Ja viem, že mi nechceš zle." povedala som a jemne ho objala. Tak krásne vonia, že som takmer zabudla na vždy večné ALE.
" Ale Ben mi neublíži! A ani Taylor nie." povedala som rozhodnuto a trochu som sa od neho odtiahla, aby som sa mu pozrela do jeho prenikavých očí, aby mi uveril.
" To nemôžeš vedieť!" Nezabralo.
" Ale môžem. Ben patrí medzi ľudí, u ktorých stačí jeden úprimý pohľad do očí a je ako otvorená kniha! Vidíš mu až do duše!" toto nedopadne dobre!
" Dobre, vieš čo?! Aby sme predišli blížiacej sa hádke kvôli nemu, mali by sme tento rozhovor ukončiť!" zamrmlal rozladene a vstal z postele.
" Fajn!" odvrkla som a zakryla som sa. On odišiel a buchol dvermi. Mám taký pocit, že tie dvere dlho nevydržia...
Ľahla som si a hneď som aj zaspala.
" Nelly, vstávaj!" budil ma Tomáš.
" Čo? Koľko je hodín?" opýtala som sa ho úplne rozospato.
" Pol siedmej." povedal a surovo zo mňa strhol paplón.
" Vieš o tom, že si vrah môjho drahocenného spánku?" zamrmlala som, keď som smerovala do kúpeľne.
Počula som, ako sa zachichotal.
" Aj ja ťa mám rád!" zakričal za mnou a ja som sa usmiala.
Čo sa mi snívalo?! Aha! Už viem! Ten istý sen, čo včera. Znova ma zastrelili...
Umyla som si zuby, obliekla sa a všetko čo k tomu patrí, a zišla som dole do kuchyne.
" Spravil som ti raňajky, Nelka." povedal s pyšným úsmevom na tvári, keď som vošla do kuchyne. Ja som sa naňho zaškerila.
" Mohol by si k nám chodiť spať častejšie, keď mi potom aj robíš raňajky." žmurkla som na neho a on sa rozosmial.
Keď predo mňa položil tanier plný ovocia a vaflí s medom, takmer som spadla zo stoličky, tak to vyzeralo krásne.
" No, musím uznať, že na toto máš talent." pochválila som ho a sadla som si za stôl. on sa hrdo vystrel.
" A to si ešte nevidela moje výtvory!" usmial sa.
" Už sa teším, keď mi ich ukážeš." povedala som a on si sadol na stoličku oproti mne a odhryzol si z vaflí.
Milujem vafle! A na mojom tanieri sú aj lievance!
" Odkiaľ si vedel, že zbožňujem vafle a lievance?" opýtala som sa prekvapene a on sa usmial.
" Aj v detstve si ich milovala, takže som ťa chcel prekvapiť." povedal a aj ja som sa naňho srdečne usmiala a pustila som sa do jedla.
" Ehm, mimochodom, zabudol som ti povedať, že zajtra ideme do divadla. Celý druhý a tretí ročník." povedal, keď si vložil do úst posledný kúsok vaflí.
" Aha. A na akú hru?" opýtala som sa ja. On sa zasmial a vložil tanier do umývadla.
" Ja neviem." so smiechom pripustil. Aj ja som sa zasmiala.
" No dobre." povedala som, keď som dojedla.
Tom mi medzi tým podal ruksak a mikinu a obaja sme sa šli obuť.
" Ehm, Nelka, dnes ťa po škole nejdem odprevadiť. Celkom som zabudol, že po mňa po piatej hodine príde otec, pretože ma berie na jedno policajné cvičenie do Žiliny." oboznámil ma. Oči mu pri zmienke o policajnom cvičení zažiarili.
" Okej, to je v poriadku." povedala som a zabuchla som dvere od domu. Zamkla som ich a Tomy ma už čakal na príjazdovke s priateľským úsmevom.
Aj ja som sa naňho usmiala a on ku mne trošku hanblivo načiahol ruku. Zobral si do svojej dlane tú moju. Veľmi rozpačito. Asi čakal, že mu ju vytrhnem a bude nasledovať veľká spŕška kriku a nadávok, no ja som sa namiesto toho znovu usmiala a upokojujúco mu stisla dlaň. On sa usmial a vykročil dopredu. A samozrejme, ja som za ním nestíhala.
" Chýbala si mi!" povedal a hlas sa mu nesmelo zatriasol.
" Aj ty mne, Tomy!" povedala som.
Určite som neklamala, pretože keď som odtiaľ odišla, určite som bola veľmi zronená.
Tomáš si povzdychol a zapozeral sa niekde dopredu. BMW- čko tam stálo a dvere do domu Borodáčovcov boli otvorené. Aj ja som si povzdychla.
Tom niečo zamrmlal, ale ja som mu nerozumela.
" Čo si vravel?" opýtala som sa a prešla som pohľadom z domu, naňho. Za to on ešte stále nespúšťal oči z domu.
" Ale nič." zahovoril a hádzal vražedné pohľady.
Ako dlho ich ešte bude nenávidieť?
Znova som si povzdychla.
A vtedy vyšiel z domu Benov otec. Srdce sa mi na moment zastavilo a potom sa šialenou rýchlosťou rozbúchalo.
" Si v poriadku?" spýtal sa Tomáš, keď videl môj neprítomný pohľad. Ani som si neuvedomila, že som zastala.
" Myslím, že áno." povedala som a znova vykročila.
Benov otec sa na mňa mračil. V jeho hnedých očiach som na chvíľu uvidela nenávisť, no potom ju vystriedal hnev. Potom jeho oči zišli nižšie a zastavili sa na mojej ruke spojenej s Tomášovou.
Úplne som zmeravela! Takisto, ako on. Obaja sme sa na seba mračili. No ja som sa popri jeho nenávistnom pohľade cítila ako myš, lapená levom.
Ani som si znova neuvedomila, že som zase zastala, až kým sa Tom nepohol dopredu.
Vtedy z domu vyšiel Ben. Tento krát prvý zastal Tomáš. Okamžite som sa naňho pozrela. Mračil sa na Bena.
Otočila som hlavu znova na Bena. Bolestne sa pozeral na naše ruky. Bola som taká omráčená napätím situácie, že ma ani nenapadlo vytrhnúť si ruku z Tomášovho zovretia.
A potom som sa pozrela na Benovho otca. Ani som si nevšimla, že Ben sa snaží z jeho zovretia vyslobodiť, Držal ho tak pevne, až mu očerveneli ruky.
Až vtedy som si vytrhla ruku. Ben sa automaticky upokojil a jeho otec ho pustil. Niečo mu dohováral, no zdalo sa mi, že Ben ho vôbec nepočúva, pretože sa intenzívne pozeral na mňa. No potom prikývol a spamätal sa.
Vtedy vyšla Taylor. Najprv zmätene pozerala na Bena a svojho otca a potom prešla pohľadom na mňa.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
katuska8808
4. 7.júla 2011 17:18
pokračovanie!!!
Napíš svoj komentár