Mala iba pár svojich názorov, ako napríklad, že nemôže umrieť, kým neumrú ostatní jej "blízki". Bola si tým taká istá, že keď už pri tom bola veľmi blízko, ani si nebezpečenstvo neuvedomovala.
V jeden večer bola vonku väčšia tma ako inokedy a najväčší- a jediný idol dediny mal záhradnú party, rodičia boli samozrejme preč. Tina sa necítila dobre a urobila okolo toho veľké haló. Sám hostiteľ ju vyprevádzal k dverám a vypytoval sa, či ju nemá odprevadiť domov. Nesúhlasila. Celú nevoľnosť predstierala, inak by nemala šancu byť s chlapcom ani chvíľku sama.
Pri ceste domov ledva videla na meter pred seba a prvýkrát v živote odbočila zle. Dom, v ktorom bývala, bol len pár krokov od domu, kde sa konala party, ale hneď vedľa bol veľký čierny les. Ak sa bojíš, nechoď do lesa a Tina sa skutočne bála. Bolo to snáď prvýkrát, čo prejavila skutočné pocity a na nič sa nehrala?
Vysokými podpätkami sa zabárala do blata, ktoré bolo celkom slušné vzhľadom na to, že v poslednom čase ustavične lialo ako z krhly. Akoby to nestačilo, opäť sa spustila prietrž mračien.
Dlhé blond vlasy si odhŕňala každým krokom stále častejšie a len kráčala a kráčala. Už bola celá premočená a netušila, kde by sa mohla nachádzať. Hádam aj ľutovala, že si vzala takú krátku sukňu a tielko, ktoré odkrývalo viac akoby malo. V svojej mysli sa však videla len vo veľkej teplej posteli so zvýšenou teplotou.
Aké citoslovce sa dá použiť na naznačenie ľudského kašľu? Nejaké by sa už našlo, ale rozhodne by dostatočne neznázornilo zvuk, ktorý v tej chvíli Tina počula. Znelo až neľudsky. No čo by si naivná osoba mohla v takom prípade pomyslieť? Určite sa niekto dusí, alebo potrebuje jej pomoc, ale ona si s ním ruky špiniť nebude.
Čierna silueta jej zatienila cestu.
"Zmiznite mi z cesty, alebo mi aspoň ukážte cestu do dediny" vyhŕkla Tina.
Chlap, alebo gorila- skutočne sa to na ňu podobalo, dvihol, alebo dvihla špinavú a veľkú ruku smerom k Tine. Tina zacítila tlak ruky na svojom hrdle skôr, ako vôbec nejaký vznikol.
"Nemám pri sebe peniaze a aj keby som mala.." zasekla sa, čierne nenávistné oči muža sa zúžili ešte viac, ako si myslela, že by bolo možné.
"Tak mi ich nedáš? Žiadne peniaze, len tvoj život" zachrčal.
"To je hra?"
"Hra?" rozosmial sa na celé kolo.Siahol si do vrecka, Tina pozná kriminálky, mohla tam byť iba pištoľ.
Žeby jej už svitlo? Začala kričať, šialenec na ňu namieril pištoľ. Skutočne až teraz vnímala nebezpečenstvo? Môže za to jej povaha, alebo dlhé vedenie?
Sekundu sa nič nedialo a zrazu sa po celom lese rozľahol výstrel. Tina bola pri vedomí. Nemala skrivený ani vlások. Muž sa zastrelil.
Zahmlelo sa jej pred očami. Má mu pomôcť? Voľky- nevoľky si k nemu kľakla a nahmatávala pulz, testovala dýchanie, nič. Z očí jej vyhŕkli pravé slzy. Unikla smrti len o vlások. Bola jej zima. Vyzliekla mužovi bundu a obliekla si ju. Mal tričko a aj tak bol už mŕtvy. Síce bola takmer úplná tma, na jeho tričku si všimla krvavý nápis:
MEMENTO MORI.
Sťažka klesla vedľa muža, zavrela oči a či ich ešte niekedy otvorila, to už nikto nevie.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nana100100
10. 7.júla 2010 09:06
super
Napíš svoj komentár