Závidím tým ľuďom, ktorí ich majú alebo to aspoň tvrdia. Lebo aj keď to iba tvrdia, tak sú o tom presvedčení a následkom toho šťastní.
Chcem mať pocit, že niekto pri mne stojí a podrží ma v každej situácii. Vtedy, keď to naozaj vnímam a som príliš úprimná, tak im to aj poviem, urazia sa. Všetci idú preč a šepkajú si. Ja viem, že mi nerozumejú. Keby mi rozumeli, bolo by to iné. Aj tak to nakoniec skončí tým, že sa ospravedlním ja. Ak chcem mať pri sebe aspoň kohosi, aspoň naoko.
Aj ja mám občas pocit, že ich mám. Keď sa teším, keď sa mi niečo podarí. Raz za čas mi síce tú radosť okolie tiež skazí, lebo závidia. Ale keď to je spoločná radosť, vtedy je to okej. Iba vtedy.
Najčastejšie je to so známkami. Zase všetci dostali 4,5, len ja mám jednotku. Haha, bifľoš. Aj ja by som sa im mohla smiať, že sú tupí a nie sú schopní sa naučiť ani to najjednoduchšie. Ja som v škole spokojná, pretože doma málokedy niečo robím a ak hej, tak len chvíľku. Ale stačí mi to. Im zrejme nie alebo sa o to ani nepokúšajú. Tak sú blbí. Tak nech sa mi smejú. Keď ich to uspokojuje.
Ale o tom som nechcela písať.
Keď sa mi niečo nepodarí, tak ma málokedy podržia. Ešte aj vtedy si oni nájdu niečo, čo sa im na mne nepáči a čím mi to len zhoršia. Niekedy sa vyskytne niekto, kto mi poradí, ale nabudúce už nie.
Ja som väčšinou tá, ktorá pomôže. A potom zas. A opäť. A čoby som čakala niečo naspäť, veď ja tu mám asi len dávať, nie prijímať.
Chcem byť zaslepená. Vtedy je to najlepšie. Lebo realita nikdy nie je krásna. Keď tak iba na chvíľu. Tie chvíle mám najradšej.
Je to vekom? Miestom? Spoločnosťou? Či, dopekla, dobou?
Ale chcem skutočných priateľov.
Vy? Máte priateľov?
Blog
16 komentov k blogu
1
silvinka111
8. 8.augusta 2011 10:18
moja reč
2
11 rokov som nemala žiadneho priateľa, keď som potrebovala pomoc každý ma oddopol a keď oni potrebovali pomoc tak každý ma poznal. Poznám ten pocit. :/
3
vieš, uvedomila som si, že na tom je asi každý podobne...aj tí čo sú obklopení neviemkoľkými ,,priateľmi" je to len slovo. Keď majú problémy, tvária sa súcitne, lenže za chrbtom ohovárajú, riešia s inými... radšej budem sama alebo s tými ,,pár" ako sa obklopovať bábkami a fakemi. Ale pekný blog
5
Nenechaj sa unášať pocitom samoty!! Ja verím, že nejakých máš
Ak si nešťastná, zober tú hŕstku kamrátov do mesta a zabavte sa
Ak si nešťastná, zober tú hŕstku kamrátov do mesta a zabavte sa
6
Krutá pravda: Jediný človek na koho sa v živote môžeś vždy spoľahnúť si a vždy budeš len ty sama. Čím skorej túto pravdu pochopíš tým sa budeš mať v živote lepšie. Do sveta sa rodíme s plačom lebo vieme, že začína naše utrpenie a do toho hrobu s nami tiež nikto nepôjde. Jediné čo môžes robiť je byť tam pre druhých keď ťa potrebujú a dúfať, že možno raz narazíš na niekoho kto nebude schopný len brať, ale aj dávať.
A keď sa niečo nepodarí je lepšie sám sebe čo najviac vnútorne vynadať, zobrať ten hnev a nedovoliť sám sebe znova dopadnúť tak isto, ako sa nechať ľutovať druhými a klamať sa myšlienkou, že je to OK keď to nie je OK.
A keď sa niečo nepodarí je lepšie sám sebe čo najviac vnútorne vynadať, zobrať ten hnev a nedovoliť sám sebe znova dopadnúť tak isto, ako sa nechať ľutovať druhými a klamať sa myšlienkou, že je to OK keď to nie je OK.
7
,,Tak nech sa mi smejú. Keď ich to uspokojuje."
Tieto dve vety pôsobili na mňa hrozne znepokojujúco a počas celého blogu som mala smutný pocit, že si necháš sebou zametať ako fusakľou.
Buď silná a postav sa!
Keď si človek neváži sám seba, nemôžu si ho váži iný. Neber to tak, že ti nedávam, alebo kritizujem... len ti skúšam poradiť.
Ako si na to so sebavedomím?
Tieto dve vety pôsobili na mňa hrozne znepokojujúco a počas celého blogu som mala smutný pocit, že si necháš sebou zametať ako fusakľou.
Buď silná a postav sa!
Keď si človek neváži sám seba, nemôžu si ho váži iný. Neber to tak, že ti nedávam, alebo kritizujem... len ti skúšam poradiť.
Ako si na to so sebavedomím?
8
ty potrebuješ kus asertivity
súrne, aspoň pol kila
a sebavedomie, samozrejme
ak si sama seba nebudeš vážiť a nebudeš sa tváriť sebavedomo alebo aspoň isto, nebudú si ťa vážiť ani druhí......dávaj svoju hodnotu najavo aj inak než jednotkami
súrne, aspoň pol kila
a sebavedomie, samozrejme
ak si sama seba nebudeš vážiť a nebudeš sa tváriť sebavedomo alebo aspoň isto, nebudú si ťa vážiť ani druhí......dávaj svoju hodnotu najavo aj inak než jednotkami
10
proste. sú isté skupiny ľudí. tí, ktorí sú pod tebou a musíš sprimitívnieť, aby si si s nimi sadla a tí, ktorí sú niekoľko úrovní nad tebou a inšpirujú ťa a nútia ťa na sebe makať. tak sa len rozhodni, s kým sa chceš kamarátiť. nie všetci za to stoja
11
obcas, ked idu vsetci proti tebe, to moze znamenat proste len to, ze je v tebe chyba. sebalutost a malovernost nie je riesenie
15
ak chodíš na základnú, chvíľku vydrž, príde stredná .. tak snáď bude lepšie
16
tento pocit som intezivne preživala v tvojom veku..teraz mam o dva viac a všetko je fajn..myslim že ti neostava ine len čakať...a bude to fajn uvidiš..
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia
- BIRDZ
- Tragicgirl
- Blog
- Nemajú ma radi a ani ja ich.