pár zlomených vzlykov,
náhle možno vidieť chlapca,
má len zo päť rokov.
Ako môžu mať a otec,
niečo také dovoliť,
veď je ešte mladý chlapec,
nezaslúži si tak žiť.
Mráz mu behá po chrbte,
studený pot leje sa,
na ulici, chladné prítmie,
dvíha hlavu k nebesám.
Nemôže si uvedomiť,
čo tu vonku všetko číha,
nielen nohu môže zlomiť,
z ruky trčí ihla.
Číhajú tu narkomani,
na hocakom mieste,
behajú tu s ihličkami,
v tomto veľkom meste.
Kde sú teraz rodičia,
keď ich chlapec potrebuje,
z okna iba nahlas kričia,
on však inde pobehuje.
Krv sa valí do tváre,
adrenalín stúpa,
v pieskovisku ihla bola,
zostala len stopa.
Policajné auto vyšlo,
do tajomných ulíc,
keby dieťa bližšie prišlo,
bude koniec ihlíc.
Avšak s touto skúsenosťou,
aj keď chlapec nájde sa
nebude to už radosťou,
v pieskovisku zahrať sa.
Na toto už nezabudne,
ale ďalej môže žiť
snáď už nikdy nebude sa
musieť nabažiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
iluzia
9. 7.júla 2010 03:36
tematika mi je velmi blizka takze za to jedno velke plus... ale je tam prilis vela tych ihlic... mozno trosku prilis realisticke a priamociare, forma taka nebasnovita... troska bez rytmusu... ale temu chvalim... ale hlavne dufam ze do tej temy trosku vidis lebo to treba pri tychto veciach
Napíš svoj komentár