Aby rocknroll nebol krátkodobou ilúziou

Nemám rada takéto návraty do reality. Hovorím to stále a furt.

To, že sa s realitou ťažko znášame, je všeobecne známy fakt. Často nadomnou vyhráva a ja s tým tak všelijako zmierujem a ešte častejšie pred ňou utekám. Včera som utiekla, dnes ma zákonite dobehla. A to si vždy prisahám, ako ma nedobhne, lebo ja sa už nedám, lebo som predsa veľká, vyrovnaná a radšej budem naťahovať tie pekné chvílky umelo ďalej. Chcela som aj dnes a dosť dlho sa mi to darilo. Naozaj.

Vstala som bez bolestí hlavy, vodnatého žalúdku a roztrasených rúk. Jedinou známkou predošlého nočného masakra bolo len to, že sa mi nechcelo odmaľovávať, žltý prst, na moje šmolkovské pomery veľmi hrubý hlas a trošku spomalené reakcie. Maminu som zasýpala historkami, koho všetkého som stretla. Na stretnutia som mala včera šťastie. Po skoro deviatich mesiacoch som videla mojich milovaných Pražákov. Jeden z nich sa na mňa ťažko rozpamätával, ale otázkou: "Jo a spali jsme spolu? " to celé zabil a odmietala som s ním ďalej komunikovať Ja ich poznám pracovne a on sa ma hento spýta

No ale to som nechcela. Klasika sobotňajšieho rána, tupé hľadenie pred seba a semtam osobný výbuch smiechu, dusenie sa kakaom a slzy smiechu z očí. Následný pokus o presunutie sa na svoju nepohodlnú stoličku do práce bol úspešný a spomínanie pokračovalo, umocnené bolo fasa fotkami a zasa len výbuchmi smiechu. Čaj bol navarený, Šepkár takmer dočítaný, birdz zapnutý a moja pracovná idylka bola dokonalá. Knižku som odložila, zasa sa tam hovorilo o Krištofovej samote a premýšľala som nad Janom, ďalším megamilým stretnutím. Fakt tam obli všetci milí. Na UGčku to bolo agresívne, tu strašne pohodové. Keby niekto hodil na UGčku frisbí, traja by pribehli a rozbili mu hlavu. Tu nie, chvalabohu.

A záblesky a srandičky a túžba založiť putovný festival. Celoročný, aby som si aj poriadne precestovala. Lebo cesty sú najlepšie. Bola by to možnosť, ako mať celoročnú najlepšiu brigádu na svete. Okrem toho, hľadám v okruhu svojich kamarátov človeka, ktorý by to urobil, aby som ja mohla prísť a zabávať sa výmenou za lístky na naše koncerty. A potom mal zazvoniť zvonec..

..a presne ako staré dobré ošúchané klišé hovorí rozprávke by bol koniec. Lenže tí ľudia sú takí blbí, vyslovene hlúpohlúpi, že jebú do brány, tlačia do nej silou a nenapadne ich, že tá šedá krabička hneď pri bráne, viditeľne umiestnená vo výške očí, je zvonček. Po fáze jebania do brány prichádza stav zúfalstva, kedy si rodinky chytajú svoje kadere a vkladajú ruky do dlaní. Potom ich osvieti a zazvonia jak ľudia. Aby nestačilo, Poliaci si z nejakého dôvodu myslia, že sme v arabskej krajine a zjednávanie ceny je u nás bežnou praktikou. Rovnako je veľmi ťažké pochopiť, že keď im dávam dve posledné izby, ktoré nie sú vedľa seba a už nemáme nič iné voľné, nemôžem im dať izby vedľa seba. Mimochodom, kórejská požiadavka na to, aby som im odniesla kufre, lebo sú "tuhevi", to zabila ešte viac než spomínaný Pražák.

Asi by som sa mala zmieriť tým, že som podradná osoba, obyčajný sluha a úlohu princeznej hrám dobre v inej spoločnosti. Vždy získam nejakú ilúziu, pocit toho pravého rocknrollu, keď sa celý večer smejem a vysvetľujem niekomu, že mám toľko rokov ako jeho syn a že on má hentaké vlasy.. Ťažko sa mi tu aplikuje Paľkove sektárske, že svet je taký, akým si ho ja urobím. Vlastne, je taký. Ale iba keď som sama. Keby som ale vedela dokonale ovládať ich myšlienky, činnosť a všetko ostatné, bolo by to fajn. Rocknroll by nebol ilúziou a ja by som bola všemohúci teokrat.

Myslím, že by som mala ísť spať. Skončím službu a pôjdem snívať o mojich heroínových lízatkách. Pretože momentálne mi nie je pohodlne na to, aby som celú noc čítala alebo počúvala Meskalín dookola, dookola a miešala ho s jeho pesničkami. Alebo aby som sedela do skorého rána u Elišky v práci a popíjala Martini. Alebo aby som prepínala telku. A vlastne práve teraz ani neviem, či chcem brať ľuďom och prirodzené správanie. Chcem ísť spať hneď.

 Záchod

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu