Mne nevadí, že má montérky a prilbu.. je to kus..

Zachránil ma.. Naozaj sa mu to podarilo.. Ako jedinému.. Ktovie, kde by som bez neho bola... celú ma ovládol.. a to dokonca bez pomoci podporných látok.. Má ma ešte stále, a stále k nemu vzhliadam..


Ale.. Pekne od začiatku.. moja peňaženka cítila potrebu byť doplnená viac než normálne, tak som sa rozhodla, že obetujem piatkový večer práci. Ubytovala som asi 15 hostí a mala som toho plnú ústnu dutinu..Tak keď som už aspoň päťstýkrát zopakovala, ako otvoríte bránu, ak vchádzate autom, plánovala som začať s mojou seminárkou, a teda právnou analýzou nejakého prípadu.. tak som sedela, hľadala som dôveryhodný zdroj, ktorý by sa nezačínal slovkom Plus, v duchu som si spievala, že Analýza dokázala hovno, čo sa mi ako budúcej analytičke určite hodí. A tak som sedela, a čítala a spievala..

Do roboty chodila a vôbec nespala, analyzovala a dokazovala, zapisovala aj škrtala, keď sa to skončilo, tak sa spýtala, čo dokázala naša analýza.. Analýza dokázala hovno!!! (Slobodná Európa)

Ale tá moja analýza nedokázala zatiaľ ani to, a keď som prežívala chvíľku duševného pokoja, teda som čo najtupšie pozerala do monitora a s fanatickým výrazom totálneho sústredenia som hrala solitaire, mimovoľne som pohla hlavou.. A uvidela som to!!!

Malo to telo uzučké ako stonožka, malo to asi toľko nôh, koľko by sa na stonožku slušnej spoločnosti patrilo, ale na hlave aj na zadku tomu vyrastali po tri alebo štyri tykadlá. Liezlo to závratnou rýchlosťou po stene a mňa zachvátila panika. Volajme to rafaela. S malým r.

Schytila som prvý Nový čas, ktorý šéfka čítala, keď tu bola, a pálila som k stene. Napriahla som sa, do mojej permanentne stŕpnutej ľavej ruky som centralizovala všetku svoju silu a prudko som pohla rukou smerom k rafaele, ale akási hnusná hmyzia silami v tom zabránila. A tak som tam stála, do očí sa mi vrátil ten tupý výraz a sledovala som ju, ako lezie.. Svoj vražedný postup som sa pokúsila zopakovať, ale nešlo to.. jednoducho to nešlo.

A potom, potom som ho uvidela. Mal na hlave prilbu, Montérky a osoplenú vreckovku. Taký priemerný vtákopysk.. Hugo.. Pozrel sa na mňa, usmial sa a povedal: „Daj ju!! Hovorím, Ti, tú dáš!! Sejmi ju!! Spacifikuj!!“ Zapozerala som sa do tých dvoch čiarok, čo na mňa prižmuroval, a prešla mnou triaška. Ako keby to bol sám Džony Mečoch. Ale nebol. Bol to len obyčajný charizmatický vtákopysk.. A ja, očarená pohľadom do jeho krásnych úzkych očí som ju dala. A kašlem vám na všetky vaše priťažujúce oklonosti!! Keď dopadla na zem, ešte som ju niekoľkokrát buchla. Mala som chuť zlámať jej všetky jej nohy, a tykadlá vytrhať.Zmasakrovala som ju.. Ringier konečne dokázal, načo sú jeho zdrapy.. aaaghr.. Nemusím talé stvorenia. Viem, že chce liezť, ale u mňa už doliezla.. Cha-cháá. To bol mafiánsky smiech.. ale na jedno mi bola dobrá. Vďaka nje som spoznala Huga. Pozbytok skorého rána so mnou sedel, rozprával sa so mnou, hovoril mi o svojom ťažkom živote a o svojich topánkach. Veľmi nás to zblížilo.

Ale ja som realista. Viem, že je nechutné, ak by som udržovala nejaký vzťah so zle viditeľným vtákopyskom. Tak sme len priatelia.. Aaaach Hugo.. mala by som si pozrieť telenovelu..

P.S: toto je len výlev spôsobený dlhodobým nedostakom spánku. A ak máte číslo na tých ujov ktorí majú lieky zabraňujúce mimovoľnému kývaniu sa dopredu a dozadu, napíšte mi

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu