Neférové čakry. Preto bojujem za polystyrén!

Náhodné stretnutie po desiatich rokoch, rum v Pekle za 15 korún, lesklé oči, srandičky a spád udalostí a napriek obrovskej snahe, výsledok žiadny. Pretrpela som, zmierila som sa s tým a bola som ticho. Jednoducho som venovala čas iným aktivitám a obľúbila som si to najviac na svete. ten môj nový rocknroll. Veď som o tom už hovorila. Bla bla.

Ale (nenávidím to slovo, neznamená nič dobré, každé ale je odporné, hnusné, a zbytočne mení význam inak jasnej správy)! Zrazu, už ani neviem ako, sa vo mne objavila nová vlna motivácie. Začala som makať. Fakt tvrdo, presviedčala som , koho sa dalo. Včera som urobila toľko vecí, ako za posledné dva týždne nie. Nabitá energiou z krásne prežitého víkendu a tisícimi nápadmi, som vybavila všetko. A bola som na skvelom koncerte. Nestihli sme vlak, radšej sme posedeli na vínku a predstierali sme, že vieme hrať biliard a že vôbec nie sme opití. Dokonca som sa ráno o štvrtej pokúšala doma napísať report pre regionálne noviny Jednoducho, krásny deň, plný samých dobrých správ.

Ale. Ráno som sa zobudila, zapla som počítač, pretože som pracovala z domu. V hlave mi začalo bzučať odporné slovíčko ZLE. Zle, zle, toto je dobre (svetlý bod), ale je to na hovno, keďže to predtým je zle. Zle, zle, tresknutie notebooku a použitie tých najvyberanejších plynových vulgarozmov. Bez akéhokoľvek účinku.

Bzučanie vystriedal chod myšlienok, snaha o premýšľanie, ktorá u mňa vždy končí katastrofou. Zlé správy dopĺňané ešte horšími správami od kamarátov, zmätok, zlá komunikácia, prípadne odmietanie komunikácie bez udania dôvodu, žiadna šanca posťažovať sa, požiadať o pomoc. Permanentne u každého nasrané statusy, zvesené gamby a nevládnosť nejako s tým pohnúť.

Už som o tomto istom písala. Lenže ako o kolotoči mojich nálad, pričom jedna jazda trvá dve minúty. Ok, toto bolo ovplyvnené mnou. Lenže to, čo sa deje teraz, je zvláštne. Je to možno nejaké podivné sektárske vyrovnávanie čakier, kariem, šalamúnskych rečí a začarovaných zázračných zubov (ďakujem ti, Palko, za to, že mi takéto reči tlačíš do hlavy). Mám za sebou jeden z najkrajších víkendov v mojom živote. Jednoducho, starosti som si vyrábala tam, pretože v tej realite neexistovali tie ozajské, z domu. Tak som si ich zo zvyku vyrobila a hodila s čistým svedomím za hlavu, možno utopila v dobrom nápoji, ktorým sa slnečnici umývajú zuby. Nasledoval výborný deň, a všetko toto sa vykompenzovalo tým, že všetko bolo zničené.

Ale! Ja nechcem dokonalý svet. Nechcem tieto svoje dočasné, a zo zásady cyklické obdobia vzdoru, keď ma vytočí ešte aj to, že ten náramok sa špiní. Veľa toho v danom momente zničím. A keď nezničím ja, dokáže to za mňa niekto iný. Lenže, takéto veci sa nedajú zobrať späť. Keby boli čakry a energie aspoň trochu férové, dovolili by mi zaradiť spiatočku a zapýrene sa kajať a ospravedlňovať. So zárukou, že to bude ako predtým.

Chcela by som vyrovnanosť. Nech sa niečo vydarí a niečo nie. Ale nie všetko naraz, prestávam to zvládať, vymyká sa mi to z rúk a prestávam sa kontrolovať. Chcem svoj polystyrénový svet, v ktorom pády na hubu nebudú bolieť tak, ako doteraz. Navyše, poakzila by som gravitáciu, aby boli pomalšie a nie také ostré.

Nehovorte mi, že bude lepšie. Ja to viem, bude. Možno už keď sa ráno zobudím. Lenže teraz to je takto. A tak to asi prečkám. Možno teraz nespadnem ja, možno ma nikto nepostrčí, ale.. Možno vyjdem na ulicu a jebne na mňa klavír.

 Pseudoblog

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu