Pozor na poľských dôchodcov a ich sandále :)

Viem, že som recepčná len krátko a že niekedy mi ľudia nerozumeju, ale keď tu sedím na tej stoličke, snažím sa v sebe nájsť všetky zbytky mojej asertívnosti a 300 krát hosťom vysvetliť, ako sa otvára brána alebo zopakovať im kedy sú raňajky. Z mojej dobrej vôle nenechám toho chudáka, čo mu zachutila borovička stáť pred bránou a poctivo ho odprevadím do izby. Naozaj sa snažím im pomôcť s každým problémom. Už som riešila najlepšie reštauráciu v meste, riešila som porezaný prst dokonca.. O to nejde.. Ide mi skôr o to, že akokoľvek sa niekedy snažím, aj tak sa nájdu takí, ktorí si problémy nájdu.

Dnes prišli takí dôchodcovia. Poliaci, manželia na BMW, foťáky na krku, sandáliky, všetko. Nevedeli poriadne anglicky, tak sme ostali pri slovenčine. Pán sa javil ako bruchatý vtipálek, čo sa smeje na manželke, keď nevie nájsť pas a ja som sa potešila, že akí sú milí. Tak sme všetko vypísali, vyplnili a prišiel prvý problém: platenie. Nechceli zaplatiť plnú sumu s odôvodnením, že na nete videli menej, čo prirodzene nie je možné , leno tá suma sa nezmenila už dva mesiace minimálne. Išlo o rozdiel smiešnych 8 euro, podotýkam. Tak som povedala, že určite mám pravdu ja, že som si istá. A tak sa mi prvý raz ušla spŕška poľských slov a mám pocit, že nehovorili o mojich pekných očiach.. Nezaplatili s tým, že aj tak nemajú drobné (Asi po piatich minútach vytrvalých kecov).

Keď som im potom ukazovala, ako to tu u nás funguje, čo je kde a kde majú izbu, myslela som, že pánko ma opľuje a pani by ma najradsej poslaal do tej najhlbšej.... akože čo ich furt otravujem. Vrcholom bolo, že za mnou pánko prišiel, že má problém. Vraj sa nemôže dovolať dcére. Tak som si pomyslela, že dobre ujo, šak čo s tebou.. Vysvetlila som mu, že nie som nejaký technický typ, ale asi má blby roaming alebo čo. Na moje prekvapenie sa mi zase ušlo zopár frflaníc a pohľadov typu O čo ti vlastne ide socka, nesiahaš mi ani po ľavú pätu.

Nevadí. Títo podarení manželia mi nachvíľu pokazili náladu. Nebolo moju povinnosťou venovať sa ich problémou so sieťou.. Robila som to, lebo som chcela byť milá a prívetivá v očakávaní, že druhá strana mi to váti.. Čo už.. Zasa sa prejavila moja naivnosť.. Stratila som ilúzie o zdravotných šľapkách, foťákoch na krku a dôchidcoch na krásnych autách...Ale.. Ako sa to hovorí?? nasrať na nich

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu