Vidláčka v Blave :)

Tak sa to teda stalo.. Bola som na zápise.. Zakázali mi priniesť si mikrovlnku, naučili ma chodiť po schodoch, noju ruku nazvali pôvabnou a dali mi ružový diár.. A inak tam nič zaujímavé nebolo..Teda okrem tej cesty tam..

Všetko sa začalo tak, že som musela vstávať 4.10!! Vtedy som normálne v robotke, hrám sa na sovu alebo utieram prach.. Ale mňa zobudila Kôstka od Cliché (milujem hapčiri bipčiri ráno..), hrdinsky som si odlepila oči a nejako som sa vychystala.. Navyše máti nepovažovala za vhodné ísť v čínach s nápisom Soňa je trapka (lebo ja som Soňa.. ale tie číny sú chodiaca spomienka na Hardfest..chápete, skloním hlavu a som na Slobodke , tak mi nanútila poločíny of baťu.. tak som sa v nich 5.20 učila chodiť, na stanici som sa stretla smojím badigardom Vladkom a nastúpili sme do toho 6.02 vlaku..

Lenže.. Ja som pri nedostatku spánku hyperaktívna, a tak som sa najprv čudovala, koľko ľudí je hore, keď ja idem spať a prečo neotebujú tí vlakofóni dýchať.. Ale vážne.. Len som poodchýlila okno a už som počula tetušky frflať, začali sa chytať za kríže a v duchu počítať, či si ráno dali všetky tabletky na stlmenie averzie voči hyperaktívnym otváračkám okien.. Tak keď som nemala kyslík, začala som spomínať na festivaly, plakala som od smiechu, triasla som sa od nevyspatosti a ten ujo vedľa mňa naštvane treskol s novinami tak, ako je to len možné.

A tak sme vystúpili, ja som sa nadýchala smradu na hlavnej, džentlmensky som vyhodila Vladka na autobus a išla som na elektičku číslo 13. Žila som v presvedčení, že ide na Šafko.. Nejde.. Ona sviňa totiž ide odtiaľ, ale tam nie.. A to my také v Trnave na vidieku nemáme.. Tak som potom naskočila na 93, prejavila sa moja vidláckosť a fakt, že mám prestúpiť pri Auparku sa mi nezdal nejako dôležitý.. Takže som vystúpila hlboko v petržalke a snažila som sa vrátiť naspäť. Cestou na najbližšiu zástavku som preklínala baťu a jeho pseudočíny, myslela som na tie svoje a strašne ma boleli odraté päty.. Ale.. Soni pomohol sedlááácky rozum a trafila naŠafko..

Tam som si sadla na múrik pri škole, do uší som si pustila SKA, odbalila som horalku, hompáľala som nohami do rytmu a tvárila som sa, že ten obďaleč sediaci týpek sa na mne nesmeje.. Ale keď ja som bola taká hrdá na seba.. Ale potom som to pripísala svojej hyperaktivite, zasa som začala preklínať číny a poobede som zasa chcela ísť domov.. V tescu som totiž zostala presvedčená, že ma tí ľudia chcú hodiť pod tú sprostú 13stku, zasa sa prejavovala moja fobia z ľudí v obchodných domoch,... Hyperaktivitu teda vystriedala paranoja...Ale ináč neberem nič

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu