Matt sa zase na anahí pozrel tým hlbkokým pohľadom. Anahí sa cítila zvláštne. No ešte viac čudné bolo , ked sa anahí pozrela do mattových očí a oni zmenili farbu .Zaskočená anahí mu povedala že sa mu zmenili oči. Tak trošku do žlta so silným čiernym otieňom.Na to matt uhol pohľadom a povedal anahí že to nič nieje. Slnko zašlo za stromy a pomaly sa začalo stmievať. Stromy ako keby ožili. Nebolo nič počuť len šum stromov a zvuky nočných živočíchov. Bolo aj dosť chladno . Anahí chcela ísť už domov . Obi dvaja sa pobrali po lesnej cestičke na ktorej nebolo skoro nič vidno, ked zrazu zbadali svetlá dediny . Bolo 20.30 a anahí bola len v tigrovaných legínach a v čiernom tielku . Triasla sa od zimy , drkotali jej zuby ako kostre. Matt si vyzliekol svoju čiernu na rukávoch trošku roztrhanú mikinu a ponúkol jej ju . Anahí najprv odmietala ,lebo nechcela aby bola mattovi zima ale na koniec ju matt presvedčil. Ked došli na autobusovú zastávku, mali ešte chvíľu času kým anahí pôjde autobus, tak si anahí všimla mattove jazvy po rukách .Spýtala sa odkiaľ ich má. Matt sa pozrel na svoje dojazvené ruky , hlbkoko sa zamyslel a odpovedal: Boli časy ked som bol mladý a hlúpy. Anahí z úsmevom odpovedala. Ved niesi až tak starý . Nie, to niesom. Ale viem o živote viac než si človek dokáže pomyslieť.Anahí nevedela čo nato odpovedať. Tak sa len zadívala na matta zatiaľ čo si on upravoval červenú šiltovky z čiernym napísom funstorm . Bolo za päť minút deväť hodín a už pomaly prichádzal autobus. Autobus zastavil na zastávke a matt z anahí sa rozlúčili objatím. Anahí nastúpila do autobusu a matt čakal kým neodíde. Autobus odišiel a matt sa pobral domov.Na druhý deň prišla anahí za becky ale matta nikde. Anahí to ale moc neriešila , pretože išla za becky iba na chvíľu lebo ju čakal jej chalan jack. Miestny bitkár z veľkým srdcom. Anahí prišla za ním do mesta objala ho a chcela mu dať pusu. No jack sa odtlačil . Anahí sa ho spýtala čo sa deje. Jack odpovedal že už to nemá význam a že sa chce rozísť. Anahí sa z plačom pozrela na jacka ktorý odišiel. Plakala sama na lavičke pod dubom. Fúkal studený vietor , anahín nárek bol počuť až na konci uličky. Prešla hodina a anahí sa trocha ukľudnila. Utrela si slzy . Nadýchla sa a odišla z lavičky pod dubom. Začalo pršať tak sa ponáhľala domov . Anahí prišla domov zamkla sa do izby a sadla si na okno. Plakala a nariekala že prečo práve ona. Mala v ruke žiletku ale nerezala sa. Dívala sa ako prší, začali byť hromy a anahí sa zľakla. Blýskalo sa , hrmelo ako keby mal nastať koniec sveta. Ked v tom anahí zazrela z okna niake veľké zviera. Mali dom pri lese a jej izba mala akurát výhľad do hory. Nevedela identifikovať čo to bolo za zviera pretože dážd bol taký hustý že videla ledva meter pred seba. Búrka sa ukľudnila a dážd rovnako ako búrka , no ešte stále hrmelo . Anahí vyšla von za dom aby sa pozrela aké to tam je zviera. Dúfala že tam ešte bude, no zrejme utieklo . Akurát jej prišlo divné že tam bola obálka ktorá nebola poznačená daždom. Udivená anahí nevedela čo si myslieť a bála sa ju otvoriť. No na koniec sa odvážila a otvorila ju.Ked vytiahla papier z obálky bolo na nom napísané. Každá bolesť raz prejde, pretože tá bolesť nás robí lepšími ľudmi. Anahí nevedela čo to má znamenať a bola v celkom šoku. Ked v tom zazrela čierneho vlka ako stojí na úpätí hory. Pozrel sa na anahí zavyl a v kľude odišiel. Na tom vlkovi nebolo nič zvláštne pretože ich je v lese pri anahínom dome celkom dosť. Až nato že tento vlk mal oči matta ked sa mu vtedy zmenili. žlté oči z čiernou podfarbou. Anahí sa vrátila domov . Zamkla sa v izbe ktorá voňala po čerstvo natrhaných červených ružiach a tulipánoch . Hodila sa do postele, zhasla svetlo , pustila si hudbu a so slzami v očiach pomaly zaspala

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
teria  14. 9. 2013 18:17
..
Napíš svoj komentár