stane sa pre vás úžasným, krásnym, niee NÁDHERNÝM, dokonalým... je skvelý... výzor - 5*, povaha - 5*... dáte mu všetky dobré vlastnosti... a chyby? JEHO chyby? tie milosrdne prehliadate...
je pre vás celým vesmírom, nemôžete myslieť na nič iné... každá vec, ktorú vidíte, vám ho pripomína... kamoškám už svojimi rečami asi kvalitne leziete na nervy... ale vám to nevadí, máte predsa JEHO, svojho vysnívaného princa a myslíte si, že tak to bude navždy...
a potom príde trpké sklamanie... akoby vám niekto zvreskol do ucha BUUUUUU a vy sa zobudíte z krásneho sna... sa preberiete z omámenia... aj to poznáte, nie?
ja keď sa zamyslím nad mojim prípadom, uvedomím si veľa vecí... že som sa tak odklonila od mojich zásad... a prečo? lebo ON, no chápte, existoval iba on a bol taký ideálny (samozrejme v mojej hlave), že mi ani nenapadlo, sa trápiť niečím takým, ako boli moje zásady... a tak som si zase raz zabudla spomenúť na to, že niečo podobné sa už stalo... že opakujem tie isté chyby... že zasa robím blbosť... nespomenula som si na preplakané večery... veď prečo aj, no nie?
mala som jeho... každú chvíľu som na neho myslela a spomínala... a viete čo bolo najlepšie??
samozrejme... to čo robím vždy... nie, neobviňovala som jeho... prečo? radšej som všetko hodila na seba... a začala som sa trápiť... povedala som si, že som musela určite urobiť nejakú chybu, keď sa mi takto odcudzil... a nechcela som sa si za nič na svete pripustiť možnosť, že pochybiť mohol aj on... a že som v podstate nevinná... joj, tak trápne to znie... ale je to pravda... a tu sa začala moja reflexia..
povedala som si, že... nie, nie je to tvoja chyba... nezrobila si nič zlé, bola si predsa len sama sebou... joj, keď ty si vždy musíš vybrať nejakého "zlého chlapca" (bad boy, pozn. ... no tak ale mala by si sa konečne spamätať a začat zase normálne fungovať... mohla by si zatvoriť dvere za touto kapitolou a občas si na ňu so smiechom spomenúť... ale nič viac...
a viete čo? neviem, ako by som to mala povedať... ale... mňa vždy z problémov ťahá moja naj kamoška... alebo hudba... v tomto prípade na tom majú zásluhu obe... ale viac asi hudba... keď som rozmýšľala pred niekoľkými dňami nad tým, čo sa deje... napadali mi samé pesničky, typu... "I can´t forget all the good times I´ve spent with you" (Forgetting you - Elliot Minor), alebo "No, you never were and you never will be mine" (Robyn - Be mine)... a viete, to vám na nálade nepridá... ale potom som si spomenula na inú pesničku a tá ma postavila na nohy... je od Simple Plan - Time to say goodbye... a myslím, že prvá sloha totálne vystihuje moju situáciu tu je...
On the first day that I met you,
I shoulda known to walk away,
I shoulda told you, you were crazy,
And disappeared without a trace,
But instead I stood there waiting,
Hoping you would come around,
But you always found a way to let me down,
It’s time to say goodbye
sorry, že to bolo také dlhé ale už som to chcela dať von
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
2
jeej.. pekne ze si to dostala zo seba
a ze je to uz za tebou
som rada...
a uz prosim ta na nikoho sa tak velmi nenaviaz
ved to je potom hrozne...
ved to zato nestoji aby si sa potom tak citila..
tak pls... keep smiling my babe
kissam
a ze je to uz za tebou
som rada...
a uz prosim ta na nikoho sa tak velmi nenaviaz
ved to je potom hrozne...
ved to zato nestoji aby si sa potom tak citila..
tak pls... keep smiling my babe
kissam
Napíš svoj komentár
Je dobré, že si to dala von..
A trochu klišé....príde druhý
A rada do života....aj druhí robia chyby..nielen Ty..