Vieš že ma nebaví sa tváriť ako že je všetko fajn,
opakujem si tú vetu istú utiecť, či zostať sám?
Ešte nejakú šancu mám?.. ked dvere zamykám
a už iba spomínam, neverím že si pametáš.
A niekedy to nie som ja, a už nebudem vôbec
neoplatí sa veriť, ked ludia sú jeden velký sobec
prišiel čas niečo zmeniť.
Ja sa pýtam čo ťa podnietilo, čo v tebe ožilo
aby si ma nevnímal.
Jedno viem, že nikto to nechápe, a ani len sa nesnaží to vedieť a slová že " to bude fajn"
to nevyriešia ani nepomôžu zabudnúť,
Zas chlad, a nikto viac, chýba mi toho vela ale
nechýba úsmev na tvári, snažím sa vidieť seba
ako niekoho štastného, nejaká úplne iná žena.
Padla slza, nie za mňa ani za teba, ale za snahu
ktorá za nič nestála a padla ako vojak,
teraz stojíš a nechápeš že už nie som tvoja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár