Nechávam sa unášať hudbou.
Smutnou, žalostnou no krásnou a plnou emócii.
Z otvoreného okna na mňa dolieha hluk križovatky a výkriky či hádky ľudí.
Počujem hlasné kroky a jemné cinkanie psieho obojku.
Prekrásne do seba všetko zapadá symfónia mesta zmiešaná s klavírnou a pomalou hudbou.
Cvrlikanie a šum vetra ma volá k oknu.
Tiahne ma výhľad na sídlisko, nad ktorým sa rozprestiera tmavé nebo plné hviezd.
Mole poletujúce sa v svetle lámp a šedé zjazvené chodníky.
Začínam vnímať čaro tohto miesta.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár