Zrazu ju niečo ostro šľahlo do tváre. Strach prebehol jej telom ako elektrický impulz. Dotkla sa líca a ucítila niečo teplé. Krv. V tom šialenom behu ostrý konár zranil jej tvár. Chrbtom ruky si utrela stekajúcu krv z líca a bežala ďalej do tmy. Les akoby nemal konca. Bežala takmer celú noc. Ďaleko, čo najďalej od neho. Náhle niečo začula. Obzrela sa, no v tej tme videla len nejasné obrysy niečoho. Je to opäť len hra stromov? Alebo tam naozaj niekto stojí? Nechcela riskovať svoj život postávaním a nazeraním, otočila sa a utekala ďalej. V tej rýchlosti nečakane narazila do niečoho tvrdého. Čo to je? Pokúsila sa zistiť, čo jej zahatalo cestu, keď vtom ucítila na zátylku zvláštnu tupú bolesť. V hlave jej zašumelo, snažila sa uvoľniť zo zovretia, ktoré si náhle uvedomila. Bolesť na zátylku sa vystupňovala. Zovretie povolilo a ona sa prepadajúc do bezvedomia zviezla na zem.
Lesteryo sa strhla zo spánku. Otvorila oči a našla sa ležať v záhrade. Padal súmrak. Snažila sa vymaniť svoju myseľ ešte stále čiastočne uväznenú v sne. Opäť ten sen. Chcela na to všetko zabudnúť, ale spomienky sa jej v spánku neustále vracali a prenasledovali ju. V sne znova bežala tým lesom. Odvtedy už síce uplynulo šesť rokov, no jej spomienky boli stále čerstvé. A bolestné.
„Mami, mami, poď sa pozrieť! Prišiel koč! Určite má lorg Zignar dôležitú návštevu. Čo myslíš, kto to je? “ Zdvihla hlavu. Dôvod, prečo utekala lesom tú noc pred šiestimi rokmi, stále pred ňou a usmieval sa.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
norry
6. 12.decembra 2008 11:59
*potlesk* jupiiiiiiiiii!!! toto bude skveleeee, tesim na pokracovania!!!
2
vaaaaaau to bolo úžasné no veď ja som už čítala alebo vlastne počula nie čo z tvojej tvorby takže ja viem, že píšeš perfektne
Napíš svoj komentár