Hovorí sa že domov máš tam, kde máš srdce. To moje už pár rokov leží v malej chate kúsok za Muránskou zdychavou. Všade okolo kopce a lesy, malý potôčik a civilizáciu pripomína iba zaprášená cesta a ujko, ktorý na jej druhej strane štiepa drevo. Ľudia sem prichádzajú akoby slepí, ale to je len dobre pretože celý čas sa učia vidieť. Neučia sa však spoznávať tváre. To je tu zbytočné. Učia sa vidieť ľuďom do srdca, poslúchať čo vraví ich duša, a premýšlať nad ich myšlienkami. Iba tu je človek skutočne slobodný nech už je akýkoľvek. Priateľia tam skutočne niečo znamenajú, nie sú to len falošné slová aby niečo získali, práve naopak, majú túžbu niečo darovať. Darovať kúsok seba. Na Zdychave neexistujú žiadne skupiny. Existuje iba jedna veľká rodina, ktorá si pomáha zo všetkých síl. Človek vie, že sa na nich môže spolahnúť a zároveň si uvedomuje, že sám je potrebný a nenahraditeľný. A potom, keď to všetko končí, nikomu sa nechce odísť ale ani sa nikomu nechce ostať, aby mohol ísť zase raz do svojho sveta a ohlásiť mu že už nie je schopný prehrať. Toto miesto je môj domov už len tou silou čo sa skrýva v obyčajných stenách alebo v každom kvete.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
A ked to hovorim ja, tak to bolo silne ak svina.